Louis-Simon Boizot

Louis-Simon Boizot: Sculptor of Porcelain Elegance and Rococo Sentiment

Louis-Simon Boizot (1743 – 1809) stojí na vrchole aristokratického umenia svetla nesmierneho významu, najmä svojimi prínosmi Sèvres keramickej produkcii – oblasti, kde klasicistká skromnosť preliala cestou očarením Rococo ornamentácie. Jeho činnosť ako sochára zostáva pomerne skromná oproti jeho keramickým úspechom, no Boizotov dopad na umelecký vkus a techniku je nezameniteľný – zabezpečuje si miesto medzi najväčšími sochármi svojej doby. Narodil sa do rodiny hlboko zakoreneného umeleckého dedičstva – jeho otec, Antoine Boizot, bol dizajnér Gobelínských tapisérií – čo mu poskytlo úvodné vystavenie odbornosti a estetickej krásy už v mladom veku. Už v šestnástich nastúpil na Akadémiu Kráľovskú výtvarného umenia a sochárskeho umenia pod vedením René-Michèle Slodtz – ďalšieho významného sochára, ktorý podporoval štýl Houdona – čím si založil základný vzťah s dominantnými estetickými citmi paryanskej umeleckej spoločnosti. Tento školský rok posilnil Boizotov porozumenie sochársym princípom a pripravil ho na ďalší profesionálny rozvoj. Významné Premio di Roma v roku 1762 ho vyhodnotilo na svetový plán – otvorilo mu cestu do Francúzskej akadémie v Ríme – kdešňajšie miesto umeleckého inovácie počas klasicistkého návratu – počas jeho päťročného pobytu absorboval lekcie antikvity a zapojil sa do rozvírajúcich sa humanistických ideálov, ktoré charakterizovali rímske umenie – čo hlboko ovplyvnilo jeho umelecké videnie. Po návrate z Ríma uzavrel manželstvo s Marguerite Virginie Guibertovou, dcérou sochára Honorého Guiberta – čím vytvoril rodinné prostredie podporujúce umelecké aktivity. Bol prijatý na Akadémiu Kráľovskú výtvarného umenia v roku 1778 a pokračoval v vystavovaní na ročných salónoch až do roku 1800 – dôsledne dokumentoval svoju tvorbu a zapojil sa do širšieho umeleckého dialektu doby. Boizotova portrétová škála Louisa XVI. a Jozefa II. dokazuje jeho maestrovské ovládanie klasicistkej techniky – charakteristiky idealizovaných tvarov a pokojných výrazov – čo vyjadruje záväzok k vyjadreniu kráľovského majestátu a intelektuálneho rozumu – ukazujúce tak vrchol Boizotovho sochárskeho umeleckého dosiahnutia. Bol vytvorený počas cisára návštevy Marie Antoinette – predstavuje vrchol Boizotovej sochárskej činnosti a bol následne reprodukovaný v keramickej hlúbokej škály Sèvres – čím zabezpečuje jeho trvalé odkázanie ako znak kráľovského nádherného umeleckého diela. Jeho zapojenie do Komédie Française podčiarkovalo jeho úlohu kultúrneho patróna – spolupracoval s ďalšími umelcami, ako Jean Baptiste D'Huez a Jean Joseph Foucou – aby obohatil paryanský umelecký život. Najväčším Boizotovým úspechom však predstavuje vedenie sochárskej dielne na Manufacture Nationale de Sèvres, kde pôvodne podporoval inováciu – vytvorenie nezvyčajného série bielých nepálených keramických figur – ktorá zásadne zmenila krajinu dekoratívneho umenia. Odstupujúci od tradičnej marmorovej školy Boizot podporoval techniku napodobňujúcu vzhľad mramoru, ale používanie keramického plastelíny – čo prinášalo výsledkom nádherne detailné reliéfy nabité klasicistkou eleganciou a Rococo šarmom. Najvýznamnejším z týchto diel je skupiny zobrazujúce Dobrosúcitnosť – ženu pomocnú mladšiu ženu s dvoma deťmi – ktorá dnes býva vystavená v Getty Museum – čo vyjadruje Boizotov humanistické citlivosti a odráža rozšírené morálne tendencie obdobia. Táto pionierska stratégia zabezpečila Boizotovi titul vedúceho sochára, ktorý elevar porcelánové umenie na nové výškové hladiny – nechávajúc nezabuditeľný odkaz umeleckej histórie. Použité značky:

,

,
• , ,