Henry Fuseli

Raný život, rodina a vzdelanie

Johann Heinrich Füssli sa narodil 7. februára 1741 v Zürichu vo Švajčiarsku. Vyzval sa v početnej rodine ako druhý z 18 detí. Jeho otec, Johann Caspar Füssli, bol mužom, ktorý ovládal nielen štetec, ale aj pero; pracoval ako portrétny a krajiniar, pričom zároveň písal dílo Lives of the Helvetic Painters. Toto domáce prostredie poskytlo jeho raným rokom stály, hoci niečo chaotický, pozadím.

Jeho vzdelanie nasledovalo štruktúrovanú cestu na Collegium Carolinum v Zürichu, kde študoval klasiku. Toto formálne vzdelanie v oblasti jazykov a histórie mu neskôr zásadne ovplyvnilo spôsob, akým pristupoval k svojim umeleckým tématam. Život sa však jeho smeru k plátnu neodrazil priamo. V roku 1761 prijal ordiny a určité obdobie zasluhoval ako farár.

Cesta duchovného však nebola jeho konečným cieľom. Jeho rané roky bola poznačené napätím medzi náboženským životom, na ktorý bol pripravovaný, a vizuálnym svetom jeho otca. Toto obdobie štúdia a služby mu poskytlo intelektuálnu základňu, ktorá mu neskôr poslúžila ako opora pre jeho dramatickejšie umelecké záujmy.

Umelecký rozvoj v Anglicku a Taliansku

V roku 1765 prišiel do Anglicku, kde sa snažil zabezpečiť existenciu rôznoroznými literárnymi prácami. Práve v tomto období sa stretol so Sir Joshua Reynolds. Po tom, čo uvidel jeho kresby, Reynolds mu odporučil, aby opustil svoje doterajšie záujmy a úplne sa zasvetil maliarstvu. Toto rady predstavovali zásadný zlom v jeho životnej ceste a smerovaní.

V roku 1770 sa vydal na umeleckú púť do Talianska, kde pôsobil až do roku 1778. Počas pobytu v Ríme trávil väčšinu času kontemplovaním díiel Michila Michelaňa a rozjímaním nad mramorovými sochami na Monte Cavallo. Práve počas týchto talianskych rokov sa rozhodol zmeniť svoje meno z Füssli na znievčastejšie, talianske Fuseli.

Kariéra v Británii a Královská akadémia

Po návrate do Británie na začiatku roku 1779 si našiel svoje miesto v londýnskej umeleckej scéne vďaka objednávke od radného Johna Boydella. Táto spolupráca mu otvorila dvere k tvorbe pre Shakespeareho galériu, projekt, ktorý mu umožnil preložiť dramatickú literatúru do vizuálnej podoby. Jeho prítomnosť v meste steadily narastala, ako postupoval prostredníctvom inštitucionálnych hierarch Královskej akadémie umení. V roku 1788 bol menovaný za jej člena a do roku 1790 sa stal plnohodnotným akademikom.

Jeho vplyv v rámci Akadémie presiahol samotné plátna, ktoré vytvoril. Zastával významné administratívne a pedagogické zodpovednosti, pôsobil ako kustód a neskôr ako profesor maľby. Tieto funkcie ho postavili do samého centra britského umeleckého vzdelávania. Jeho londýnsky život bol definovaný týmito oficiálnymi povinnosťami aj manželstvom so Sofiou Rawlins, ktorá bola jednou z jeho modeliek. Po mnoho rokov zostal neoddeliteľnou súčasťou štruktúry Akadémie.

Kľúčové diela a umelecká tématika

Väčšina jeho tvorby smeruje do hĺbky tieňov ľudskej mysle. V obraze z roku približne 1781, The Nightmare, Henry Fuseli skúma ťažkú, znepokojivú váhu snov a podvedomia. Často obracal svoju pozornosť k dramatickému napätiu, ktoré nachádzame v literatúre. Vytvoril niekoľko diel pre Shakespeareho galériu Johna Boydella, pričom sa hlboko venoval hrovám Williama Shakespearea. Jeho záujem o príbehy Shakespearova ho priviedol k vykresľovaniu scén podobných tým z hry Macbeth, kde dokázal zachytiť psychické napätie postáv.

Okrem divadelných scény čerpal z antiky aj toho svätého. Jeho plátna často interpretujú mytologické a biblické príbehy, pričom často využíva ideelizovaný rozmer na zvýraznenie fantastického pocitu. Venoval sa tiež vývoju série obrazov inšpirovaných díelom Johna Miltona, pričom sa snažil preložiť poetické epické vízie do vizuálnej podoby. Tieto témy mu umožnili voľne sa pohybovať medzi sférami božského a groteskného.

• The Nightmare (cca 1781)
• Dante and Virgil on the Ice of Kocythos (1774)
• Lady Macbeth with the Daggers (1812)
• Ariadne Watching the Struggle of Theseus with the Minotaur (1820)

Dedičstvo a vplyv

Henry Fuseli nebol len pasívnym účastníkom romantického hnutia; on bol jeho iskrou, ktorá rozžiarila celé umelnícke smerovanie. Jeho tvorba sa odklonila od prísnej logiky osvietenstva a namiesto nej sa zakotvila v tom, čo je viscerálne, hlboko ľudské a emotívne. Tento zásadný posun pomohol pripraviť pôdu pre úplne nový druh vizuálneho jazyka v Británii. Jeho fascinácia podvedomím a iracionalitou zanechala nezvyčajnú stopu v krajozemí britského umelníctva a ovplyvnila smer, ktorým sa vydali mnohí mladší umelci v nasledujúcich dekádach.

Jeho tieň možno vnímať v diele umelca ako William Blake, ktorý zdieľal podobný záujem o vizionársko a intenzívne vyjadrenie. Schopnosť Henryho Fuseli vytiahnuť témy z hĺbokých vrstiev snov a nadprirodzených javov poskytla vzor pre skúmanie ľudskej psychiky prostredníctvom farieb a svetla. Aj dnes jeho sústredenie na to, čo je znepokojujúce a fantastické, neustále fascinuje divákov. Jeho záujem o to, akým spôsobom nám košmár reálne sa vníma, a nie len o to, ako vyzerá, zostáva kľúčovým prvkom jeho významu v dejinách umenia.

• The Nightmare
• Dante and Virgil on the Ice of Kocythos
• Lady Macbeth with the Daggers