Cornelia Scheffer

Rané obdobie, rodina a vzdelávanie

Narodená v Paríži, vo Francúzsku, 29. júla 1830, Cornelia Scheffer vstúpila do sveta hlboko formovaného tvorivým duchom jej otca, umelca Aryho Scheffera. Jej najskoršie roky boli strávené mimo rušných ulíc hlavného mesta, keďže bola primárne vychovávaná v pokoji vidieka. Tento skorý ústranný život bol prerušený až v siedmich rokoch, kedy bola zverená do starostlivosti svojej starabičky z otcovskej strany, Cornelie Scheffer-Lamme.

S rastúcim vekom sa príťaža otcového povolania stala neoddeliteľnou súčasťou jej každodenného života. Väčšinu času trávila v múrochach jeho štúdia na rue Chaptal, v živobnej štvrte Nouvelle Athènes. V tomto kútoch Paríža bola atmosféra hustá od prítomnosti umenia a pohybu mnohých tvorcov. Práve tu, medzi nástrojmi a svetlom otcovho pracoviska, začala mladá Cornelia pýriť nuansy návrhu a formy, ktoré neskôr definovali jej vlastnú cestu ako umelkyne a dizajnérky.

Umelecká kariéra a zamówenky

Jej ruky boli rovnako zdatné v tvarovaní hliny a kamene, ako aj pri vedení ceruzky. Cornelia našla svoje poslanie v jemných umeniach, ako je kresba, keramika a sochárenstvo, pričom často pôsobila v tvorivej atmosfére otcovho štúdia. Pripadala jej výnimočná schopnosť zachytávať podobu významných osobností, pričom vytvorila niekoľko bust, ktoré v trojrozmere vykreslili rysy jej otca a spisovateľa Goetheho. Okrem týchto originálnych soch sa snažila zachovať vizuálne dedičstvo svojej rodiny prostredím výroby kópi obrazov svojho otca, čím prekladala jeho ťahy pędzla do médium painted kamena.

V roku 1845 sa jej život zmenil, keď sa vydala za Reného Marjolina, chirurga z nemocnice Sainte-Marguerite. Napriek nárokom jej domáceho života zostal jej tvorivý duch aktívny. Počas 60. rokov sa venovala návrhom rôznych nádob. Tieto keramické kusy boli dostatočne významné na to, aby k nim Édouard Manet pridal vlastné florálne motívy, čím prepojil ich odlišné umelecké citové vnímavosti. Jej prácu tvoril nie len dekoratívny prvok; bol to dialog medzi formou a ornamentom.

Jedným z jej najvýznamnejších prínosov do verejného umenia bol prísny odkaz na pamiatku jej otca. Keď sa návrhy navrhnuté pre jeho pomník v Dordrecht bol považované za nedostatočne životné, Cornelia sa vydala na vlastnú cestu. Spolu so sochárom Josephom Mezzarou navrhla pomník, ktorý sa snažil zachytiť jeho skutočnú podstatu. Hoci sa z dôvodu choroby nemohla zúčastniť jeho inaugurácie v roku 1862, toto dielo zostalo hlbokým dosahom jej kariéry.

Kde dnes vidieť jej diela

Dedičstvo Cornelie Scheffer zostáva zachované v niekoľkých významných kolekciách, ktoré sú často spojené s históriou jej rodiny a jej vzťahom k Holandsku. Dordrechts Museum má v tomto smysle významné miesto, keďže uchováva jedno z jej diel. Táto inštitúcia slúži aj ako archív pre veľkú časť tvorby jej otca, keďže mu niekoľko diel venovala, čím zabezpečila, že ich spoločná história zostane prepojená v tých istých múrochach.

Okrem zbierok v Dordrecht je v rovnakom múzeu k dispozícii aj niekoľko jej vlastných diel, čo umožňuje divákovi vidieť jej rukopis vedľa kusov, ktoré si zachovala zo štúdia svojho otca. Její prítomnosť v umeleckom svete je cítiť aj v Rotterdame, kde sa niektoré jej práce nachádzajú v Boijmans Van Beuningen Museum. Tieto kolekcie ponúkajú spôsob, ako sa stretnúť so stopami jej života ako sochárky, maľárky a dizajnérky prostredníctvom objektov, ktoré vytvorila, a kusov, ktoré sa rozhodla po sebe zanechať.