untitled (2379)

Raný život, rodina a vzdelanie

Oskar Kokoschka sa narodil v roku 1886 v Pöchlarn, v Chorvátsku. Bol druhým dieťaťom v rodine Gustava Josefa Kokoschku, zlatovníka, a Marie Romany Kokoschkaovej. V prostredí domova, ktorý formovala precíznosť manželovho remesla, si odskutecňoval svoje rané roky so sestrou Bertou a bratom Bohuslavom.

Jeho cesta k umeniu nebola konvenčná. Nikdy neštudoval klasické maliarstvo v rámci formálneho výučenia, čo mu však umožnilo pristupovať k plátnu bez obmedzení akademických pravidiel. Namiesto toho sa vydal na Kunstgewerbeschule vo Viedni, kde študoval v letách 1904 až 1909. Toto obdobie štúdia mu pomohlo nájsť vlastnú cestu a umeleckú identitu, hoci sa postupne vzdal štruktúrovaných metód, ktoré sa vtedajších akadémiách vyučovali.

Viedenské a berlinske roky

V tvorivej atmosfére Viedne formoval raný umelecký vzostup, ktorý ovplyvňoval hnutie Jugendstil. Oskar Kokoschka našiel uplatnenie v rámci Wiener Werkstätte, viedenských dielniach, kde začal budovať svoj unikátny prístup k dizajnu a forme. Toto obdobie bolo charakteristické narastajúcim záujmom o psychologické hĺbky jeho modelov, čím sa vzdaloval od uhladeného realizmu, ktorý v tej dobe preferovali akademie. K roku 1910 sa presťahoval do Berlína v Nemecku, kde hľadal nové smerok pre svoju rozvíjajúcu sa víziu. V tomto pulzujúcom veľkomeste začal pôsobiť ako ilustrátor pre časopis Herwartha Waldena, Der Sturm, pričom prispieval kresbami, ktoré odrážali meniace sa citové vnímanie celej epóchy.

Stabilita jeho umeleckého života bola náhle prerušená vypuknutím Prvej svetovej vojny. Oskar Kokoschka sa dobrovoľne prihlásil do rakúskej armády, kde čelil krutým realitám konfliktu zblízka. Fyzické následky vojny boli devastujúce; v roku 1915 bol ťažko zranený. Tieto skúsenosti z bojov a zranenia zanechali trvalú stopu v jeho psychike a ovplyvnili spôsob, akým vnímal svet a ľudí v ňom. Napätie týchto rokov, či to bolo osobné alebo politické, sa aj v nesledujúcich etapách jeho života neustále odrážalo do jeho tvorby.

• 1909: Veronica
• 1914: Nevesta vetra

Život v Drážďanoch a Prahe

Po búrlivých udalostiach Prvej svetovej vojny našiel Kokoschka v Drážďanoch obdobie pomerov stabilite. V tomto meste zostal pôsobiť až do roku 1923, čo bol čas, kedy sa jeho záujmy začali orientovať smerom k pedagogickej činnosti. Medzi rokmi 1919 a 1923 pôsobil v Drážďanoch ako umelenský pedagog, kde svojim študentom prenášal svoje hlboké v úvahách o videní a forme. Toto obdobie mu poskytlo príležitosť vypracovať si vlastné, hlbšie pochopenie toho, ako sa vnútorná predstavivosť prepláta s fyzikálnou realitou sveta.

Jeho životná cesta pokračovala v rytme meniacej sa politickej mapy Európy. Po návrate do Viedne, kde žil od roku 1931 do roku 1934, sa ocitol v atmosfére hustej napätia, pričom vzostup fašizmu mu situáciu čoraz viac komplikoval a robil jeho pozíciu neistou. Hľadajúc nový pocit príslušnosti a bezpečia, presťahoval sa v roku 1934 do Prahy. Práve v tomto období v Prahe získal české občianstvo – rozhodnutie, ktorému sa neskoro museli čeliť v dôsledku meniacej sa hraníc a politického tlaku končiacich tridsiatich rokov.

Exil v Spojenom kráľovstve

Politické tiene sa v neskorých tridsiatich rokoch postupne predlžovali nad Európu a nakoniec priniesli Oskar Kokoschka do života plného vyhnanstva. V roku 1938 opustil neistotu Prahy a utiahol si do Londýna. V tejto krajine nebol však sám; sprevádzala ho Olda Palkovská, žena, ktorá sa mu neskôr stala manželkou. Toto obdobie exilu bolo pozetkané neistotou bytia utečenca, stavom, ktorý zhmotňoval napätie, ktoré dlhým časom zachytával na svojich plátnach. Nakoniec však v novej domovskej krajine našiel pocit pripadania, keď sa okolo roku 1946 alebo 1947 stal britským občanom.

Čas strávený v Spojenom kráľovstve však nebol len o pulzujúcom mestskom hluku. Oskar Kokoschka našiel útočisko v tichom krajinách Polperra v Cornwallu. Toto pobrežné prostredie mu ponúklo iný rytmus života, ďaleko od okamžitých tlakov vojny a politických nepokojov na kontinente. Aj keď sa usadil v britskom prostredí, jeho identita zostala hlboko prepojená s meniacecimi sa hranicami Európy, keďže počas celého svojho života držal rakúske, české aj britské občianstvo.

Neskoršie kapitoly jeho života ho nakoniec odtrhli od Britských ostrovov. Po roku 1953 väčšinu času trávil vo Švajčiarsku. Tento prechod predstavoval posledný pohyb života, ktorý bol formovaný neustálým pohybom a hľadaním miesta, kde by jeho vízia mohla existovať bez hrozby prenasťovania.

Technika a umelecký štýl

Oskar Kokoschka pristupoval k plátnu spôsobom, ktorý bol v rozpore s vypracovanými, akademickými metódami vyučovanými v tradičných akadémiách. Vytvoril nervózny, plný života štýl, v ktorom využíval odvážne línie a obrazovú nádivu čerpajúcu inšpiráciu z gotických kompozícií. Jeho diela často pôsobili nepokojne, akoby samotná farba bojovala o to, aby na plátne usadla. Ako kľúčová postava expresionizmu sa vzdal jednoduché vizuálnej presnosti a namiesto nej sa snažil zachytiť niečo oveľa hlbšie. Jeho pohľad sa často zameriaval na ľudskú existenciu, kde skúmal napätie podvedomia a znepokojujúce reality rozpadu.

Spôsob, akým pracoval s materiálmi, bol hlboko osobný a zároveň vysoko technický. Často kombinoval tenké, priehľadné vrstvy farby s ob areas ťažkého impasta, čím vytváral povrch s fyzickou váhou a hĺbkou. Táto vrstvenie mu umožnilo budovať pocit transparentnosti aj neprerušenej hmotnosti v rámci jedného diela. Vytváraním ostrých, dynamických línií priechne farbou dokázal prepojiť tieto rôzne textúry, čím povrch obrazu pôsobil rovnako vrstvito a komplexne, ako emócie, ktoré sa snažil vykresliť.

• The Dreaming Boys
• Veronica
• Self-portrait as a “Degenerate Artist”
• Thésée et Antiope

Kľúčové diela a hlavné témy

Umelecké vyjadrenie, ktoré tvoril Oskar Kokoschka, málokedy sa zastavilo len pri povrchnej kráse vecí. Jeho záujem sa nesústredil na to, ako človek vyzerá, ale skôr na to, čo v ňom kolíše; často sa rozhodol zachytiť subjektívny emocionálny zážitok namiesto doslovnej externálnej reality. Tento hlboký pohľad na vnútornú krajinu znamenal, že jeho postavy pôsobili často cez šošovku psychologického napätia. V jeho raných rokoch sa to prejavilo v díelach ako The Dreaming Boys, vytvorených okolo roku 1908, ktoré predstavovali odklon od uhladeného realismu jeho súčasníkov. Svojím štetcom sa pokúšal proniknúť do podvedomia a snažil sa odhaliť skryté pravdy ľudskej existencie prostredníctvom skreslených tvarov a nervóznej, živej energie.

Osobný život umelca a politické nepokoje v Európe sa jeho plátnamam často prelievali do jedného. Turbulencie jeho vlastných vzťahov našli svoju vyjadrenú v obraze The Bride of the Wind, vytvorenom v roku 1914. Toto dielo zachytáva pocit emocionálnej nestability a využíva víručky a vlnitých tvarov, ktoré odzrkadľujú napäté a komplikované spojenie. Keď sa politická atmosféra v Európe začala temnieť, jeho tvorba sa stala spôsobom, ako spracovať tlaky danej éry. V roku 1937 reagoval na prenasťovanie avantgardných umelcov vytvorením diela Self-portrait as a “Degenerate Artist”, ktoré využíva motív lovcov a jeleniho zvieraťa, aby naznačilo realitu úteku a prenasťovania. Aj v jeho introspektívnejších momentoch, ako je napríklad Self-portrait from Two Sides z roku 1923, je cítiť neustále hľadanie pravdy o samotnom sebe, zbavené všetkých akademických póz.

• The Dreaming Boys, okolo 1908
• The Bride of the Wind, 1914
• Self-portrait from Two Sides, 1923
• Self-portrait as a “Degenerate Artist”, 1937

Odkaz a trvalý vplyv

Kokoschkaho vplyv presiahol hranice plátna dávno za jeho okraje. Bol to muž, ktorý použil svoj hlas na to, aby konfrontoval temnotu svojej éry, pričom zostal neochvebným a hlasným kritikom nacistického režimu a fašizmu. Toto oddanie sa sociálnej spravodlivosti a ľudským právomam znamenalo, že jeho umenie nikdy nebolo odtratené od osudov obyvateľstva. Veril, že umenie musí udržiavať spojenie s konkrétnym svetom, čo je filozofia, ktorá pomohla formovať rozvoj expresionizmu vo Viedni aj v celom Európe. Jeho tvorba sa nesnažila skryť pred realitou, ale skôr odhalila napätia ľudskej existencie prostredníctvom šklia psychologickej hĺbky.

Jeho tvorivá energia sa však nezamerala len na maľovanie. Bol to nadhistorický spisovateľ a dramatik, ktorý skúmal ľudskú skúsenosť prostredníctvom mnohých rôznych médií. V roku 1909 napísal krátku hru Vrah, nádej žien, ktorá je často uznávaná za jeden z prvých expresionistických dramatických kusov. Táto schopnosť preložiť svoju víziu do slov a divadelnej scenografie odhalila jeho nepokojný, mnohostranný intelekt. Snažil sa vyvinúť umenie „vidzenia“, ktoré uprednostňovalo to, ako vnímajú svet naše vnútorné predstavivost, namiesto toho, aby sa spoliehalo len na optický zrak.

• Vrah, nádej žien (1909)

Neskoršie roky a smrť

V svojom poslednom desaťročí sa Oskar Kokoschka aj naďalej úzko zapojil do spoločenského a politického života Európy. Významným momentom uznania bolo víťazstvo v roku 1966, kedy vyhral súťaž na vytvorenie portrétu Konrada Adenauera pre nemecky Spolupracujúci parlament. Tento úspech podčiarkol jeho trvalú prítomnosť na európskej umeleckej scéne, hoci sa jeho život už smeroval k pokojnejšiemu prostrediu Švajčiarska. Nakoniec sa usadil v Villeneuve, kde žil od roku 1953 až do svojej smrti.

Koniec jehoho života nastal v Montreux vo Švajčiarsku. Tam, 22. februára 1980, skonal v dôsledku komplikácií po chrípke. Jeho smrť znamenala záver dlhého života, ktorý bol spojený s najbúrčlivejšími zmenami dvadsiateho storočia. Na počest jeho pamäti a jeho prínosu do vizuálnych umení bola v roku 1980, v deň jeho narodenia, založená cena Oska-ra Kokoschku.