Brawler

Raný život, rodina a vzdelanie

Kazimir Malevič sa narodil v blízkosti Kyjeva, v Kyjevskej gubernii Ruského impéria, okolo roku 1878 alebo 1879. Vyrastal v etnickej poľskej rodine ako syn Sewryna Antonovicha Maleviča, ktorý spravoval cukrovar. Rodina sa často sťahovala a usádala v ukrajinských dedinách uprostred polí cukrových bielych. Tieto rané roky strávil ďaleko od mestských kultúrnych centier, namiesto toho obklopený textúrami vidieckeho života a ľudným umením vidieka.

Jeho formálne vzdelanie v oblasti vizuálnych umení začalo v Kyjeve, kde sa medzi rokmi 1895 a 1896 venoval štúdiu kreslenia. Keď hľadal náročnejšie vzdelanie, v roku 1904 sa presťahoval do Moskvy. Práve tu jeho odborná príprava nadobudla štruktúrou v Moskovskej škole maľby, sochárstva a architektúry. V meste zostal niekoľko rokov, pričom si v štúdii Fedora Rerberga v období od roku 1904 do roku 1910 neustále precvičoval a zdokonaľoval svoju techniku.

Evolúcia jeho umeleckého štýlu

Raná tvorba Kazimira Maleviča predstavovala neustále, znepokojivé hľadanie vizuálneho jazyka, ktoré sa nieslo prostredníctvom textúr impresionizmu, symbolizmu, fauvizmu a kubizmu. Jeho umelecký vývoj bol hlboko prepojený s meniacevcimi sa prúdmi ruského avantgardného hnutia, pričom ranú smerovosť našiel pod vplyvom Natalia Goncharova a Michaila Larionova. Tieto formatívne roky boli poznačené fascináciou štrukturálnymi možnosťami formy, často čerpajúc z kubistických princípov, ktoré reprezentoval Aristarkh Lentulov. Často sa zúčastňoval kľúčových výstav epochy, vrátane druhej výstavy skupiny Soyuz Molodyozhi v Petrogradsku v roku 1911. Do roku 1912 bola jeho prítomnosť v umeleckej scéne už pevne etablovaná vďaka jeho angažovanosti v moskovskom kolektíve Donkey's Tail.

Toto obdobie experimentovania nebolo lineárnym progresom, skôr to bol radikálny odklon od doterajších konvencií. Presunul sa od reprezentácie každodenného života smerom k fragmentovanej, analytickej práci so priestorom. Jeho diela v týchto rokoch sa často sústredili na život sielom, no aj tieto témy začali strácať svoje tradičné popisné kvality. Vplyv avantgardy nebol len štýlový, ale hlboko štrukturálny, keďže sa snažil rozložiť vizuálny svet, aby odhalil jeho podstatné zložky. Tento neustály pohyb cez rôzne spôsoby vyjadrenia vytvoril nevyhnutné trenie, ktoré ho nakoniec odhodilo k úplnej abstrakcii.

Vývoj suprematizmu

Do roku 1915 sa Kazimir Malevič posunul za hranice fraktúrovaných plôch kubizmu a dospel k radikálnemu záveru. Publikoval svoj manifest, Od kubizmu k suprematizmu, čím označil narodenie sa hnutia, ktoré sa snažilo zbaviť umenie všetkého pozemského naratívu. Bol to pr pursuit k suprematizmu čistého vnímania, presvedčenie, že skutočné vyjadrenie nežije v vykresľovaní objektov, ale v napätí samotnej formy. Snažil sa uniknúť horizontálnemu obrubu viditeľného sveta a nahradil to, čo je známe, jazykom absolútnej abstrakcie.

Výsledkom bol systém neobjektívnej geometrie. Jeho kompozície využívali základné tvary – štvorce, kruhy a obdĺžniky – umiestnené na monochromatických pozadí, aby dosiahli pocit duchovnej váhy. Nešlo len o štýlovú zmenu, ale o filozofické repositionovanie umeleckého poslania. V roku 1926 tieto presvedčenia ešte viac artikuloval v svojej knihe Svet ako neobjektívnosť, vydanej v Mníchove. Prostredníctvom týchto spisov a svojich pláten sa pokúsil definovať nové vizuálne vedomie, ktoré funguje nezávisle od prírodného sveta.

• Čierna štvorca (1915)
• Biela na bielu (1918)

Kľúčové diela a majstrovské kusy

Prechod od toho, čo je hmatateľné, k tomu, čo je abstraktné, je poznačený sériou radikálnych odklonov. V období rokov 1912–1913 zachytila kubofuturistická maľba Ostrieč noža pocit fragmentovaného pohybu, čo bol predvysvedčením úplného rozpadu formy. Následovala kresba z roku 1913 s názvom Soldát, pôsobivá čiernobiela štúdia, ktorá zbavila ľudskú postavu všetkého nadbytočného a zanechala len jej podstatné, surové obrysy. Tieto rané experimenty s geometriou a zjednodušenými čiarami signalizovali narastajúcu nespokojnosť s nevyhnutnosťou reprezentovať viditeľný svet.

Najhlavnejší zlom nastal v roku 1915 s objavením sa diela Čierna štvorca, ktoré fungovalo ako základný kameň abstraktnej maľby. Toto díelo sa vzdalo všetkej tradičnej perspektívy a namiesto nej ponúklo jedinečnú, ťažkú prítomnosť. Tento obdobi sa objavilo aj vytvorenie diela Červený kríž na čiernom kruhu v roku 1915, spolu s kompozíciou z roku 1918 nazvanou Čierny kríž na červenom ováli. Tieto práce smerovali k jazyku čistej neobjektívnej formy, kde farba a tvar pôsobili nezávisle od akéhokoľvek rozpoznateľného motívu.

Do roku 1918 toto hľadanie podstatného dosiahlo bod extrémnej vyváženosti v sérii Biela na bielu. Tieto obrazy skúmali hranice vnímania a využívali biele geometrické tvary na bielom pozadí na to, aby preskúmali čistotu formy a farby. Bol to tichý, takmer spektrálny záver dekády intenzívnych vizuálnych otupení.

• Čierna štvorca (1915)
• Biela na bielu (1918)
• Ostrieč noža (1912–1913)
• Červený kríž na čiernom kruhu (1915)
• Čierny kríž na červenom ováli (1918)
• Soldát (1913)

Pedagogická činnosť a umelecké kruhy

Vplyv Kazimira Maleviča sa šíril oveľa ďalej než len na samotné plátno, a to vďaka jeho aktívnej účasti na pedagogickom a kolektívnom živote avantgardy. V období medzi rokom 1919 a 1922 pôsobil ako pedagog v Praktickej umeleckej škole vo Vitebsku v USSR, kde spolupracoval s takým umelcom, akým bol Marc Chagall. Práve v tomto období sa stal členom kolektívu UNOVIS, skupiny zasvetenej princípom jeho nového vizuálneho jazyka. Tieto roky strávené vo Vitebsku boli poznačené spoločným odhodlaním preformovať estetickú krajinu prostredníctvom štruktúrovaného a radikálneho myslenia.

Jeho akademická prítomnosť sa v čase vyvíjajúcej sa politickej a umeleckej klímy presúvala cez niekoľko významných centier. Od roku 1922 do 1927 strávil významné obdobie na Leningradeskej akadémii umení. Neskôr ho pedagogická činnosť priviedla na Štátny umelecký ústav v Kyjeve, kde pôsobil v rokoch 1927 až 1929. Jeho poslednou pedagogickou funkciou bola rola v Domu umelcov v Leningrade v roku 1930. Prostredníctvom týchto rôznych inštitúcií sa snažil formalizovať teórie neobjektívnej formy a odovzdať svoje hlboké presvedčenia generácii študentov, ktorí sa pohybovali v rýchlo sa meniacom spoločenskom poriadku.

Neskoršie roky a smrť

Posledná kapitola života, ktorý žil Kazimir Malevič, bola poznamenaná núteným ústupkom od radikálnej abstrakcie, ktorá doteraz definovala jeho umeleckú dráhu. Na začiatku 30. rokov sa politická atmosféra začala vyvíjať iným smerom a nástup socrealizmu si vyžadoval úplne iný druh vizuálneho jazyka. Tento tlak ho prinútil k návratu k figuratívnemu umeniu, čím sa vzdal non-objektívnej čistoty, ku ktorej sa celú svoju tvorbu roky neúnavne usiloval. Jeho neskoršie diela odzrkadľujú toto vnútorné napätie, keď sa snažil zmieriť svoje predchádzajúce teórie s nevyhnutnosťou používať reprezentatívne formy.

V tomto období prechodov sa jeho telesné zdravie začalo narúšať. V roku 1933 mu boli diagnostikované rakovinové ochorenie, ktoré sa stalo tieňom jeho posledných rokov. Napriek fyzickému ochabovaniu však zostal aktívnym členom umeleckej komunity až do úplného konca. Kazimir Malevič zomrel 15. mája 1935 v Leningrade vo veku 56 rokov.

Odkaz a vplyv na moderné umenie

Vlny Malevičovho radikalizmu zasiahli oveľa hlbšie než len do okamžitých kruhov ruského avantgardy. Odňatím umeniu jeho reprezentatívnych povinností poskytol vzor pre vývoj abstraktného umenia 20. storočia. Jeho teórie o neobjektívnej forme ponúkli nový slovník pre tých, ktorí sa snažili prekonať pouhé napodobovanie prírody. Tento zlom v povedomí pomohol formovať trajektórie umelcov ako El Lissitzky a Alexander Rodčenko, ktorí sa pohybovali na krížom medzi abstraktiou a sociálnou realitou svojej doby.

Jeho dosah sa rozšíril aj do polovice storočia, do hnutí, ktoré hľadali ešte väčšiu redukciu. Princípy geometrickej presnosti a snaha o to podstatné našli svoje ozveny v dielach Josefa Albersa a Ad Reinhardtov. Dokonca aj minimalisti, so svojím zameraním na fyzickú prítomnosť objektu a odmietnutím ilúzie, čerpali z základov, ktoré on položil. Malevič spochybnil nevyhnutnosť prítomnosti predmetu a dokázal, že kompozícia môže existovať výhradne prostredníctvom napätia farby a tvaru.

Kde dnes uvidieť jeho diela

Fyzická prítomnosť jeho radikálnej geometrie je zachovaná v niekoľkých významných inštitúciách po celom svete. V Spojených štátoch vlastní Yale University Art Gallery obraz The Knifegrinder, dielo, ktoré zachytáva napätie jeho raného kubofuturistického obdobia. Medzitým Hammer Museum v Los Angeles uchovávava výber jeho diel, čím vytvára spojenie jeho vizuálneho jazyka v rámci súčasného amerického kontextu.

V Rusku je jeho evolúcia od reprezentatívnych foriem k čistej abstrakcii zachovaná v niekoľkých štátnych kolekciách. Štátna Tretyakov Gallery v Moskve poh ospieva The aviator, zatiaľ čo Štátne ruské múzeum uchováva Black circle, dielo z roku približne 1913. Tieto kolekcie umožňujú priamy štúdium toho, ako umelec rozložil viditeľný svet, aby odhalil novú, neobjektívnu realitu.