Sleet

Raný život, rodina a akademické vzdelanie

Igor Grabar sa narodil 25. marca 1871 v Budapešti, vtedy ešte v rámci Monarchie Austro-Uhorsko. Jeho otec, Emmanuil Hrabar, bol ruským právnikom a politikom rusínskemho pôvodu, čo v rodine udržiavalo neustálu prítomnosť ruskej kultúry. Po absolvovaní strednej školy v Jegorijevske v sa Igor presťahoval do Moskvy, aby sa zapísal na internát Michaila Katkova. Práve v týchto formujúcich rokoch sa začal jasne vyviknúvať jeho hlboký záujem o výtvarné umenie a kresbu.

Jeho formálne vzdelanie nieslo rytmus niekoľkých významných európskych umeleckých centier. V roku 1894 vstúpil do Štúdiia akadémie krásnych umení v Petrogradozi, kde pôsobil pod vedením majstra, ktorým bol Ilya Repin. Tento obdobie štúdia bolo následované odchodom do Mníchova. Tam si našiel svoje miesto v ateliéri Antona Àžbeho. Jeho vzdelanie však nebolo obmedzené len na malba; doplnil ho aj architektúrnym kurzom na Mníchskej polytechnickej škole pod vedením F. von Thierscha, čím si rozšíril svoj umelecký obzor o hlboké porozumenie štruktúre a forme.

Umelecká dráha a profesionálne pôsobenie

Jeho život sa neustále pohyboval medzi tichom ateliéru a administratívnymi chodbami najdôležitejších ruských inštitúcií. V roku 1913 bol vmenovaný na funkciu exekutívneho riaditeľa Tretyakovskej galérie v Moskve. Táto zodpovednosť sa vyvíjala spolu s meniacim sa politickým prostredím, až napokon v období od roku 1918 do 1925 pôsobil ako riaditeľ Štátnej Tretyakovskej galérie. Jeho pôsobenie však nebolo obmedzené len na plátno; bol vydavateľom, restaurátorom a históriom umenia, ktorý sa snažil organizovať a zachrániť vizuálnu históriu svojej krajiny.

Akadémický svet predstavoval ďalšie významné prostredie pre jeho prácu. V roku 1921 zastával funkciu profesora restaurácie umenia na Moskovskej štátnej univerzite. Jeho vplyv na univerzite pokračoval aj v roly profesora umeleckého historika. Okrem výučby v učitoch prevzal zodpovednosť za vedenie Vedeckého výskumného ústavu dejín umenia pri Akadémii vied. Jeho administratívny dosah sa rozšíril až na najvyššie štátne úrovne, keď bol v roku 1943 vymenovaný za riaditeľa Všeruského umeleckého akadémie.

Technika a umelecký štýl

V období medzi rokmami 1903 a 1907 nadobudol jeho ťah pędzla špecifickú, rytmickú kvalitu. Často pracoval s divizionistickou technikou, ktorá smerovala k pointillizmu, pričom na plátno nanášal farby v malých, odlíšených ťahoch, ktoré spolu tvorili bohatú textúru povrchu. Tento prístup mu umožnil zachytiť jemné premeny svetla, ktoré sa prelievajú cez krajinu. Grabar bol známy tým, že malil priamo z prírody, často sa vyhýbal návyku vytvárať si prípravné skice alebo črtežné návrhy predtým, než sa dotkol plátna. Táto okamžitá spontánnosť dodáva jeho dielom pocit priamého, živého pozorovania.

Jeho paleta sa opierala o odvážne farby, ktoré definovali tvar aj atmosféru obrazu. To bolo obzvlášť zreteľné v jeho zobrazeniach snehu, kde sa mu vďaka precíznej aplikácii pigmentu podarilo zachytiť jeho meniace sa textúry a hru svetla. Hoci jeho tvorba vykazuje príbuznosť k hnutiu Jugendstil, jeho pozornosť zostala upretá na fyzické vlastnosti jeho predmetov. Pozorne sledoval, ako svetlo interaguje s prostredím, či už išlo o rozkvetnutú záhradu alebo tiché, intímne interiérove prostredie.

• September Snow
• Sleet
• Winter Morning
• May Evening

Kľúčové diela a významné obrazy

Jeho štetec sa často obracal k tichým rytmom krajiny a jemným premenám svetla. V obraze September Snow, vytvorenom okolo roku 1903, je cítiť hlboký záujem o to, ako sa meniace ročné obdobie usádza na krajine. Tento fascinujúci pohľad na svet prírody sa znovu objavuje v díle Spring Flow z roku 1904 a v obraze Landscape with a Haystack. Grabar mal unikátný spôsob vykresľovania snehu, ktorým dokázal zachytiť jeho textúru a spôsob, akým pokrýva zem. Jeho prácu z roku 1904, Pavilion in Kuzminki, dopĺňa podobná starostlivosť o prostredie a harmóniu, s akou sa architektúra zapadá do svojho prirodzeného kontextu.

Okrem venkovských panoramatických pohľadov však Grabar so zmyslom pre detail pozoroval aj predmety a ľudí, ktorí definovali daný okamih. The Embroideress slúži ako jasný príklad realistického štýlu, ktorý sa sústredí na precíznosť zachváteného motívu. V obraze Going to Work zachytáva každodenný život ruského ľudu a nachádza hlbší význam v obyčajných pohyboch pracovného dňa. Jeho intímne domáce scény sa často točili v okruhu malých, tichých momentov, ako je napríklad Samovar z roku 1905, alebo pokojná prítomnosť postavy v obraze Lady by Piano, ktorý nakreslil okolo roku 1899.

• Lady by Piano, okolo 1899
• September Snow, okolo 1903
• Spring Flow, okolo 1904
• Pavilion in Kuzminki, okolo 1904
• Samovar, 1905

Odkaz a neskoršie roky života

Neskoršie roky jeho života boli hlboko zakorenené v neustálom snažení o zachovanie minulosti. Igor Grabar riadil dielne na obnovu umenia v dvoch odlišných obdobiach – najprv od roku 1918 do 1930 a následne od roku 1944 až do svojej smrti v máji 1960. Tieto roky zasvätil dojárstvu historických diel a zabezpečovaniu technických potrieb umeleckej konzervácie, čím sa stal strážcom kultúrneho dedičstva. Až do svojho posledného dňa, 16. mája 1960, zostával na vrchole sovietského umeleckého prostredia, kde jeho prínos bol nezastupiteľný.

Jeho vplyv pretrvával cez celé dekády a zanechal nezvyčajnú stopu v spôsobe, akým sa umenie študuje a udržiava. Jeho tvorba zostáva fascinujúcim predmetom záujmu pre umelcov aj nadšencov, ktorí skúmajú technické nuansy jeho éry. Igor Grabar prežil zásadné transformácie v krajine ruského umenia a po celý svoj život si dokázal udržať významné postavenie v rámci jeho inštitucionálnych štruktúr, čím sa stal neoddeliteľnou súčasťou umeleckého osudu jeho krajiny.

Kde dnes uvidíte jeho diela

Jeho majstrovské plátna sú rozptýlené v niekoľkých významných galériách na území Ruska aj Ukrajiny. V Moskve jeho tvorbu uchovávajú v Tretyakovskej galérii, čo odzrkadľuje jeho dlhoročný, hlboký vzťah k tejto prestížnej inštitúcii. Súčasťou portfólia je aj Štátne múzeum krásnych umení mena Pushkina, ktoré vedľa zbierok Štátneho ruského múzea ponúka návštevníkom fascinujúce štúdie svetla a krajiny, ktoré definovali jeho umeleckú dráhu.

Okvenokráj v hlavnom meste však nie je jediným miestom, kde sa jeho umelecký odkaz prejavuje. V Rusku si jeho tvorbu uchováva Múzeum umenia v Novokuznetsku. Na Ukrajine zase v Hudobnom múzeu v Charkove nájdeme jeho obrazy, ktoré trvácne dokumentujú jeho prínos k vizuálnej histórii tejto éry. Možnosť vidieť jeho diela v týchto rôznych kontextoch nám umožňuje hlbšie pochopiť, ako umelci ako Igor Grabar pracovali s farbou a textúrou v rozmanitých prostredíach.

Lady by Piano
September Snow
Spring Flow
Pavilion in Kuzminki
Samovar
Sleet