Landscape in Memory Ručne maľované olejom, priamo pre vaše steny

Život a rané roky Davida Hockneya

David Hockney sa narodil 9. júla 1937 v Bradforde v West Yorkshire, v Anglicku. Vyrastal v rodine s piatimi deťmi, v ktorej bol štvrtým členom. Jeho otec, Kenneth Hockney, pracoval ako účtovný úradník a počas druhej svetovej vojny bol nesvedomnostným odmietateľom vojenskej služby. Jeho matka, Laura, bola metodistkou a prísnou vegetariánkou. Tieto rané roky strávil v priemyselnej krajine Yorkshire, v mieste domovov z tehál a rušných trhov.

Základná škola ho priviedla na Wellington Primary School, odkiaľ pokračoval na Bradford Grammar School. Počas tohto obdobia ho okolie Bradfordu hlboko formovalo a ovplyvnilo jeho spôsob vnímania sveta. Drsnosť priemyselného srdca krajiny a špecifické svetlo tohto regiónu tvorili kulisu jeho formujúcich sa rokov. Bol dieťaťom rodiny, ktorá si vážila nezávislé myslenie, čo bolo silným odrazom otcových presvedčení počas vojny.

Umelecká príprava a vzdelávanie v Británii

Základy jeho tvorby sa budovali počas celých rokov pozorného pozorovania sveta. V období od roku 1953 do roku 1957 študoval na Škole umeleckého remesla v Bradfordi. Tento čas bol venuvaný pochopeniu mechaniky vnímania. Trávil čas tréningom kreslenia z modelu a portrétovania, pričom si precvičoval tradičné zručnosti pozorovania, ktoré zostali centrálnym pilierom jeho tvorby po celé desiatky rokov. Kľúčový dôraz bol kladený na precíznosť čiary a spôsob, akým sa subjekt usadzuje v priestore.

Prechodom z priemyselnej krajiny Yorkshire do Londýna vstúpil na Royal College of Art. Bol to čas intenzívneho technického rozvoja. Študoval učebné osnovy so zameraním na základy formy a jemné odtiene svetla. V roku 1962 ukončil štúdium na Royal College of Art s vynikajúcim výsledkom a získal Zlatú medailu. Toto uznanie znamenalo koniec jeho formálneho vzdelávania v Británii a začiatok kariéry, ktorú definovala neustálá, nekončiacia sa zvedavosť o to, ako najlepšie vykresliť veci, ktoré vidí.

Pohyb Pop Art a Los Angeles

Roky 60. predstavovali obdobie, v ktorom sa David Hockney stal kľúčovou postavou hnutia Pop Art. Zatiaľ čo iní predstavitelia tohto smeru sa orientovali smerom k komerčnej estetike americkej masovej kultúry, jeho prístup zostal hlboko osobný. V roku 1964 sa presťahoval z Londýna do Los Angeles, čo bol zásadný zlom, ktorý navždy zmenil jeho vnímanie farby a svetla. Intenzívne kalifornské svetlo sa stalo stálou prítomnou v jeho tvorbe a postupne odnášalo tlmené tóny jeho skorších rokov. Začal dokumentovať čaro mesta z perspektívy outsidera, pričom sa sústredil na to, ako svetlo dopadá na povrchy a na tie charakteristické, sýte modré odlesky v bazéne.

Toto obdobie definuje jeho fascinácia voľným časom a geometriou suburbanného života. Väčšinu času trávil pozorovaním toho, ako sa voda pohybuje a odráža, čo bol náročný úkol, ktorý dokázal vyjadriť prostredníctvom svojej oslavenej série obrazov s bazénmi. Tieto maľby zachytávali hedonistický pokoj života pri bazéne pomocou ostrých, jasných línií. Odklonom od vtedajších abstraktných trendov si vybral malovať ľudí a rozpoznateľné objekty. Jeho diela z tejto éry často skúmali tichú intimitu vzťahov a spôsob, akým je priestor vnímaný cez objektív jasného, priameho svetla.

• A Bigger Splash (1967)
• Beverly Hills Housewife (1966)
• Portrait of an Artist (Pool with Two Figures) (1972)

Technika a neustále sa vyvíjajúci vizuálny jazyk

Hockneyho tvorba predstavuje neustály pohyb medzi rôznymi spôsobmi vnímania reality. Nikdy sa nezastavil v rámci jedného média, ale voľne kráča medzi maľbou, kresbou, grafikou a fotografiou. Jeho prístup často začína priamou pozorovnosťou a kresbou z prírody, kde využíva portrét ako nástroj na štúdium podoby ľudskej tváre, no zároveň experimentuje so samotnou štruktúrou priestoru. Použitím reverznej perspektívy narúša tradičný spôsob, akým vnímame scénu, čím vytvára pocit hĺbky, ktorý sa líši od klasickej fotografie. Často využíva fotografiu ako prípravnú metódu, pričom kamerou zachytí okamih, ktorý následne premení do živého obrazu.

Spôsob, akým pracuje s farbou a svetlom, sa vyvíja spolu s jeho nástrojmi. V mladosti pracoval s akrylátmi, aby dosiahol sýte a intenzívne odtlačky, čo bolo obzvistočivé najmä pri zachytávaní pohybu vody v bazénoch. S postupom času sa však jeho záujmy presunuli k digitálnym médiám. Pomocou iPadov začal reinterpretovať krajinu a našiel nový spôsob, ako zachytiť meniace sa svetlo a farby prírodného sveta. Tento prechod od fyzickej farby k digitálnym obrazovkám odzrkadľuje jeho trvalý záujem o to, ako technológia dokáže transformovať našu vnímavosť miesta. Jeho diela tak slúžia ako záznam týchto technických premen

Kľúčové diela a ikonické obrazy

Spôsob, akým svetlo dopadá na povrch, často určuje smer a naliehavosť celého obrazu. V roku 1961 dielo We Two Boys Together Clinging preskúmalo intimitu ľudského spojenia prostredníctvom symbolizmu a textu. Toto rané díelo odzrkadľuje hlboký záujem o vzťahy medzi ľuďmi a stopy, ktoré po sebe ich prítomnosť zanecháva v priestore. Neskôr však prechod k jasným, sýtym farbám Kalifornie zásadne zmenil spôsob, akým Hockney pracoval s vodou na plátne. Obraz A Bigger Splash, vytvorený v roku 1967, zachytáva moment pohybu v bazéne, pričom využíva ostré línie na definovanie interakcie medzi svetlom a tekutinou.

Umyselnosť tvorby sa často osciluje medzi krajinou a ľuďmi, ktorí v nej žijú. V roku 1971 dielo Mr and Mrs Clark and Percy spojilo pocit spoločníctva s hlbokým charakterom postáv. Tento prístup k portrétovaniu pokračoval aj v roku 1972 pri diele Portrait of an Artist (Pool with Two Figures), kde využitie fotografie ako prípravného prostriedka pomohlo definovať komplexné priestorové usadenie. Tieto diela svedčia o jeho neustále sa vyvíjajúcom záujme o to, ako vnímame priestor a ako ho ľudská prítomnosť obsadzuje.

• We Two Boys Together Clinging (1961)
• A Bigger Splash (1967)
• Mr and Mrs Clark and Percy (1971)
• Portrait of an Artist (Pool with Two Figures) (1972)

Scénografia a operné zamestnania

Vizuálny jazyk, ktorý David Hockney vypracoval na plátne, našiel v divadle úplne iný rytmus. Jeho prácu v oblasti scenografie sprevádzali dlhé obdobia hlbokej koncentrácie, ktoré niekedy trvali viac ako rok pre jednu jedinú produkciu. Prešao od plochého povrchu obrazu k trojrozmernému priestoru pódia, pričom vytvoril scenografiu k Mozartovej Čarodajnej flautre. Tento prechod si vyžadoval zásadnú zmenu v jeho chápaní svetla a pohybu, čím premenil svoj záujem o perspektívu do prostredia, ktoré dokázalo niesť živé divadelné vystupovanie.

Jeho angažovanosť v opernej scéne zahŕňala v roku 1975 divadelné pôvodie k dielu Igora Stravinského Postup žebráka. Neskôr, v roku 1990, vytvoril návrhy pre operu Giacomo Pucciniego Turandot. Tieto projekty ho prinúdili uvažovať o tom, ako sa postava pohybuje priestorom a ako sa môže scenografia meniť spolu s rytmom hudby. Svoj vyvinutý zmysel pre kompožiu aplikoval aj do sveta módy, keď navrhol obal a strany decembrového vydania francúzskeho titulu Vogue z roku 1985. V týchto prípadoch sa stredníkom ostal spôsob, akým je subjekt rámovaný a ako farba interaguje s vnímaním diváka.

Odkaz a celosvetové uznanie

Hmotnosť dlhej umeleckej kariéry sa často odzrkadľuje v poctivých vzdoroch a vyznamenaniach, ktoré mu udelili prestížne inštitúcie. V roku 2000 získal prestížné ocenenie Laureate of the Praemium Imperiale v kategórii maľby. Následne, v roku 2003, bol zvolený za člena Kráľovskej spoločnosti. Tieto uznania prišli spolu so stálymi vystupovaním v celosvetovom limelight, kde sa jeho cesta od raných dní hnutia Pop Art až po pozíciu jedného z najvplyvnejších britských umelcov 20. a 21. storočia stala legendárnou.

Jeho význam v kultúrnej krajine bol ešte jasnejšie potvrdený v roku 2018, keď bol ocenený v rámci Order of the Companion of Honour. Toto uznanie nasleduje po desaťročia práce, ktorá sa vyvinula od drsnej reality Yorkshire až po jasné svetlo Kalifornie a nakoniec do digitálneho sveta kresieb na tablete iPad. Jeho vplyv je cítiť nielen v galériách, ale aj v tom, ako prostredníctvom svojich rôznych médií zásadne zmenil spôsob, akým vnímame priestor a perspektívu.

• A bigger splash (1967)
• American Collectors (Fred and Marcia Weisman) (1968)
• Portrait of an artist pool with two figures (1971)
• A bigger grand canyon (1998)

Kde dnes uvidieť jeho diela

Ak si chcete jeho tvorbu vychutnať na vlastné oči, môžete vybrať cestu do galérie 1853 v Salts Mill v Saltaire. Tento priestor v sebe uchováva mnoho jeho diel a udržiava živú väzbu na priemyselnou krajinou jeho mladosti. Nadobudnúť veľkú skupinu jeho tvorby, ktorá slúži na štúdia aj pre verejné vnímanie, sa podarilo aj Nadácii David Hockney.

Jeho obrazy a kresby sú rozptýlené v najvýznamnejších inštitúciách na rôznych kontinentoch. V Spojenom kráľovstve patria jeho diela do kolekcie Tate. Na druhej strane Atlantiku je jeho prítomnosť cítiť v Metropolitan Museum of Art a v Museu moderného umenia. Tieto kolekcie zachytávajú rôzne etapy jeho umeleckej dráhy, od jeho raných figuratívnych prác až po neskoršie fascinácie svetlom a farbou.

• A bigger splash
• American Collectors (Fred and Marcia Weisman)
• Portrait of an artist pool with two figures
• A bigger grand canyon
• Place furstenberg, paris