After The Dance

Raný život, rodina a vzdelávanie

Carl Larsson sa narodil 28. mája 1853 v štvrteľni Gamla stan v Stokuľme, vo Švédsku. Jeho rané roky formovali úzke, zaplnené životom uličky Starého mesta a život plný značných ťažkostí. Chudoba bola v jeho domácnosti stály sprievodníkom. V jednom období bola jeho matka vyhodená z domu, čo zanechalo Carla a jeho brata Johana v neistote, ktorú prinášala nestabilita ich životnej situácie. Tieto rané skúsenosti boli poznačené nedostatkom pohodlia a pocitom neistoty, ktoré definovali jeho detstvo.

Napriek ťažkostiam jeho výchovy sa v teenageckom veku otvorila cesta k formálnemu štúdiu. Bol poslaný do školy Principskolan, ktorá slúžila ako súčasť Kráľovskej akadémie krásnych umení. Toto vzdelávanie mu poskytlo štruktúrované prostredie, ktoré ho odlíštilo od trápení jeho domáceho života. Do roku 1869 bol jeho talent uznaný, keď ho prijala Kráľovská akadémia. Tento prijatie znamenalo začiatok jeho profesionálneho rozvoja, ktorý ho presunul od neistých okolností jeho mladosti smerom k disciplinovanému štúdiu umenia.

Roky v Grez-sur-Loing

V roku 1882 sa Carl presunul do Grez-sur-Loing, skandinavskej umeleckej kolónie nachádzajúcej sa tesne za Parížou. Žil tam spolu s ďalšími švédskymi maliarmi, kde našiel komunitu, ktorá zdieľala jeho záujmy. Práve v tomto prostredí spoznal Karin Bergöö. Títo dvaja sa v roku 1883 vydali do spoločenského spolupôsobenia, ktoré zásadne formovalo väčšinu jeho neskoršej tvorby. Ich prvé dieťa, Suzanne, sa narodilo v roku 1884.

Svetlo a atmosféra tejto kolónie priniesli zlom v jeho technickom pristupe. Začal pracovať s akvarelom – médiom, ktoré mu umožnilo zachytiť špecifické kvality prostredia spôsobom, ktorý jeho predošlé olejomaľby nedokázali. Mnohé diela z tohto obdobia zostali v akvarelovej podobe, čo odzrkadľuje tichú, pozorovateľskú povahu jeho času vo Francúzsku. Sústredil sa na ľudí a okamžité okolie kolónie, čím sa vzdalil od ťažších štýlov, ktoré ovládatevali jeho skoršie vzdelávanie.

• The Bridge in Grez
• Karin I Grez, Hostmotiv

Život a umenie v Lilla Hyttnäs

V roku 1888, po odporúčení Pontusa Fürstenberga z Göteborgu, sa rodina Larssonov vydala na cestu do Paríža. Svoje dve deti nechali u Karininich rodičov v Hallsbergu, skôr sa usadili v novom rytme života. Práve v tom istom roku rodina získala malý domček s názvom Lilla Hyttnäs v Sundborne, neďaleko Falun v Dalárne. Od roku 1889 začali tráviť v tejto chatke letné obdobia, pričom tento priestor využili na testovanie životného štýlu, ktorý im neskôr definoval celý domáci život. Do roku 1901 sa rodina presťahovala do Sundbornu už natrvalo.

Tento dom sa stal miestom, kde si manželský pár vypracoval unikátný štýl. Ich prístup k interiéru bol formovaný národnoromantickým štýlom a myslami britského umelca Williama Morrisa, ktoré sa prepojili s hnutím Arts and Crafts. Odklonili sa od ťažkých a tmavých nábytkových kúskov, ktoré boli v tej dobe v buržoáznych domácnostiach bežné. Namiesto toho uprednostnili jednoduchý nábytok a čisté farby. Karin navrhla väčšinu textilí, pričom tkala látky a tapiséry, ktoré naplnili izby, zatiaľ čo Carl využíval svetlo a každodenné pohyby ich ôsmich detí ako svoje hlavné umelecké témy.

• Lilla Hyttnäs (chata)

Technika a umelecký štýl

Umelecká ruka Carl Larsson sa pohybovala medzi mnohými médiami, od ťažkej vrstvy olejových farieb až po jemný dotyk vyžadovaný akvarelom a monumentálne nároky fresiek. Hoci jeho rané vzdelávanie zahŕňalo rôzne techniky, najprirodzenejšiu výjavovosť našiel v akvareli. Toto rozhodnutie mu umožnilo zachytiť spôsob, akým sa svetlo usádza v miestnosti alebo sa pohyhuje cez záhradu. Často venoval svoju pozornosť tichým detailom každodenného života a nachádzal témy v krajinách, portrétoch a jednoduchých pohyboch domácnosti. Jeho tvorba odzrkadľuje princípy hnutia Arts and Crafts, ktoré uprednostňuje pocit ručne vyrábanej krásy pred ťažkými, tmavými ná nábytkom, ktorý bol vtedajšími súčasodobníkmi bežný v ich domovoch.

V jeho spôsobe vykresľovania scén je cítiť zvláštna jasnosť. Často sa sústredil na domáce prostredie a používal vlastnú rodinu ako modely, ktoré napĺňali jeho kompozície. Tieto scény nie sú inscenované pre dramatický efekt, ale sú pozorovaním ľudí v ich prirodzenom prostredí – či už ide o hrajúce si deti alebo členov rodiny zhromaždených spolu. Jeho štýl často miešal prvky Art Nouveau s národným romantizmom, pričom využíval plynulé línie a organické tvary na rámovanie postáv v rámci kompozície. V jeho akvareloch pôsobí svetlo étericky a úprimne, presne ako slnečné svetlo prenikajúce cez okno švédskej chaty.

• Midvinterblot (1915)
• The Old Man and the New Trees (1883)
• Brita and me (1895)

Kľúčové diela a monumentálne fresky

Zatiaľ čo veľká časť jeho tvorby zachytáva tiché svetlo švédskeho domova, Carl Larsson smeroval svoje najväčšie ambície k grandióznym rozmerom verejných priestorov. Za svoj najvýkonnejší umelecký výkon považoval Midvinterblot (Stredozimné obetovanie), masívne olejnomalby s rozmermi 6 namiesto 14 metrov. Toto monumentálne dielo, ktoré zobrazuje starobylý nórsky náboženský obrad, je dnes vystavené v švédskom Národnom múzeu krásnych umení.

Jeho umelecká stopa sa však nezastala ani na stenách Národného múzea v Stockholme, kde vytvoril sériu veľkolepých fresiek. V roku 1896 začal zdobiť vstupnú halu pri nižšom schodišti a vytváral diela, ktoré vykresľujú príbeh švédskeho umenia. Tieto stenečné malby nasledujú presne definovanú sekvenciu; zatiaľ čo nižšia úroveň sa venuje najstarším historickým obdobiam, horné schodisko zdobí jeho freska Gustav Vasa vstupuje do Stockholmu. Na stene čeliacu tejto scéne si svoje trvalé miesto našlo monumentálne Midvinterblot.

• Midvinterblot
• Gustav Vasa Entering Stockholm