Syn kovára a precíznosť zlatovníka
Na začiatku 19. storočia sa začína život definovaný napätím medzi manuálnou prácou a vizuálnou presnosťou, ktorý tvoril syn kovára. William Willard, narodený v Sturbridge v Spojených štátoch, nezačína svoju kariéru s pflugom v ruke. Namiesto toho si zaľúbil zlatovníka, disciplínu, ktorá si vyžaduje nesmiernu dôslednosť v detailoch a nehybnú ruku. Táto technická záles je základným kameňom jeho neskoršieho prechodu do sveta portrétnej maľby. Do roku 1841 je tento prechod dokončený; pracuje ako maliar v Bostone, pričom sa vzdaluje od kovoobrobovania svojho mladia a smeruje k jemným nuansám olejových farieb na plátne.
Ateliérový život maliara v polovici 19. storočia je povolaním neustáleho pozorovania. Willard nakoniec opústa rušný Boston, aby sa vrátil do Sturbridge, kde si založil ateliér na vlastnom sídle. Práve tu vstupuje model do jeho domény, aby sa zachytil jeho podobizie. Je mužom svojej epoky, ktorý sa pohyhuje na krížovom bode tradičnej olejomaľby a vznikajúceho mechanického umenia fotografie. Kamera v jeho rukách neslúži na nahradenie jeho vlastnej ruky, ale ako pomoc pri príprave; vedie modelov do špecifických pozícií a svetelných podmienok – často napodobujúc horné osvetlenie vlastného ateliéra – aby urýchlil proces tvorby portrétu.
Tvár národa
Trajektória Willardovej kariéry nachádza svoju najvýznamnejšiu kotvu v jednom, hlbokom podobizí. V roku 1864 namaloval portrét Abrahama Lincolna. Toto konkrétne dielo, olej na plátne, zachytáva prezidenta počas obdobia obrovských národných nepokojov. Obraz nesie váhu, ktorá presahuje plátno a nakoniec sa stáva vizuálnou šablónou pre centenárnu mincu Lincoln Penny. Je to moment, kedy schopnosť umelca zachytiť podobu stretáva požiadavky národnej pamäti.
Jeho umelecký repertoár však presahuje toto jedinečné úspešné dielo. Hoci jeho reputácia stojí pevne na schopnosti vykresliť ľudskú tvár, jeho ruka sa pohybovala aj v rámci prírody. Do jeho umeleckého dorokov patrí:
- Portréty významných osobností a modelov
- Pejzážne maľby
- Štúdie využívajúce fotografické pomôcky pre kompoíciu
Odkaz a zbierka v Worcesteri
Posledné roky života Willarda nachádzajú v Worcesteri, kde v roku 1904 odchádza. Jeho profesionálny život, ktorý začal s precíznosťou zlatovníka a vyvinul sa do psychologickej hĺbky portrétnej maľby, zanecháva za sebou hmatateľnú históriu. Jeho ateliér a jeho obsah nezmiznú s jeho smrťou; namiesto toho sú zdedené jeho priateľom, Stephenom Salisburym III. Tento čin zabezpečuje, že jeho nástroje, jeho skica a jeho dokončené diela zostanú zachované pre verejné štúdium. Nakoniec tieto kolekcie nachádzajú svoj domov v Hudobnom múzeu v Worcesteri, čím uchovávajú prechod od kovárskej rodu až po dokumentovaného amerického maliara.
