Martiros Saryan

Martiros Sarian – Život a tvorba svetoznámeho arménskeho impresionistu

Martiros Sarian (armenian: մարտիրոս սարյան; russian: мартиро́с сарья́н; 28 februára 1880 – 5 mája 1972) bol armenský maliar, zakladateľ modernej arménskej národnej školy maľby. Narodil sa v Nových Nakhichevane (teraz súčasť Rostova na Done), Rusko, kde jeho rodičia vlastnili farmu blízko rieky Sambek. V roku 1895 absolvoval školu v Nakhichevane a študoval medzi rokmi 1897 až 1904 na moskovskom umeleckom fakulte, vrátane dielňových kurzov Valentin Serova a Konstantina Korovina. Veľký vplyv mala jeho práca Paula Gaugana a Henri Matissea. Jeho diela vystavoval na mnohých výstavách. Najväčší úspech dosiahol exhibíciou „Modrá róza“ v Moskve. Prvý raz navštívil Arménsku, ktorá bola súčasťou ruského impéria, kde navštívil Lori, Širák, Echmiadzin, Haghpat, Sanahin, Jerevan a Sevan. Jeho prvé krajinky zobrazujú Arménsko: Makravank, Aragats, Bufalo. Sevan, Večer v záhradách, 1903; Atény, 1903; Čierne more, 1903, atď., ktoré boli veľmi vyhodnotené moskovskou tlačou. ### Detstvo a začiatky umeleckého vzdelávania Martiros Sarian sa narodil 28 februára 1880 v arménskom meste Nová Nakhichevan, blízko rieky Done, Rusko (teraz súčasť Rostova na Done). Jeho rodičia vlastnili farmu blízko Sambeka. Jeho koreňom boli Ani – starobylé hlavné mesto Arménie. Ako výsledok migrácie niektorých Armenčanov sa osídľovali v Krymskom pobreží Tatármami. Na konci 18. storočia cár Ivan Petrovich Veľký udelil pozemky na brehu Done Armencom vytrhnutým z Krymu Tatármami. Jeho rodičia boli veľmi biedni, ale Sarian už od detstva rozpoznal krásu prostredia Sambeka. Tento čas bol obdobím nekonečného úžasu za rozmanitú a mnohokrát farebnú prírodu, ktorá sa mu rodila v srdci: „Vidieť všetko – tenký kukyš a trávnik striedavo, pokryté množstvom kvetov, s voskami a motýľmi lietajúcimi nad nimi… Všetko to impulzívne ma očarilo. Bol som ohúrený. Šiel som dlho a keď som bol unavený, ospávaľ som na zemi ako na materinej hrudi“ (zo svojich nezverejnených rukopisov). Jeho prvý umelecký záujem vyústil v kreslenie prírody – najmä rastlín a zvieraťa Sambeka. ### Štúdium na moskovskom fakulte umenia V roku 1897 začal Sarian študovať na moskovskej škole umenia, kde získal odborné znalosti od najlepších ruských maliarov tej doby – Valentin Serova a Konstantina Korovina. Jeho učitelia boli veľmi podporívajúci a vyžadovali vysokú úroveň umeleckého výcviku. Štúdium bolo náročné fyzicky aj psychicky, ale zároveň poskytovalo možnosť priblížiť sa k najnovším trendom v európskej maľbe. Najväčšími zdrojmi inspirácie boli práce Paula Gaugana a Henri Matissea. Sarian bol fascinovaný ich použitím farieb a technikou – zvlášť impresionistickou metodou zachytávania svetla a atmosféry. Jeho tvorba získala uznanie odborníkov a kritikov. ### Významné obdobie tvorby a cestovanie Od roku 1901 začal Sarian cestovať po Arménsku, kde navštívil Lori, Širák, Echmiadzin, Haghpat, Sanahin, Jerevan a Sevan. Jeho krajinky boli oslavované arménskou tlačou a získali široké uznanie medzi odborníkmi. Jeho tvorba odtiaľto získala svetoznámosť. Od roku 1910 cestoval po Turecku, Egypte a Iránu. Jeho cestovanie bolo bohaté na nové zážitky a pôsobenie kultúrnych tradícií. V roku 1915 cestoval do Echmiadzina, aby pomohol utečencom vyhnaným z arménskej genocidy v Osmanskom imperiu. Jeho umelecká činnosť bola motivovaná humanistickým citom a láskou k ľudstvu. Počas prvého svetového vojna Sarian pracoval ako dobrovoľník pri poskytovaní pomoci utečencom. Jeho tvorba odtiaľto získala svetoznámosť. ### Pozostavenie arménskej národnej školy maľby a ďalšie činnosti Martiros Sarian bol prvý zakladateľ modernej arménskej národnej školy maľby. Jeho diela sú charakteristické kombináciou impresionizmu s prviami folkloru a národných motívov. Jeho tvorba odtiaľto získala svetoznámosť. Jeho návrhy boli vyhodnotené odborníkmi ako výrazné umelecké hodnotenie arménskej kultúry. Sarian bol tiež významným politikom – pôsobil v sovietskom parlamente a získal niekoľkokrát titul „Orden Lenina“ a ďalšie vyznamenania. Bol členom Arménskej akadémie vied (1956) a Sovietskej akademickej akadémii vied (1974). Jeho činnosť mala pozitívny dopad na rozvoj arménskej kultúry a spoločnosti.