Albert Hertel

Raný život a umelecké vzdelanie

Albert Hertel sa narodil v Berline 19. apríla 1843. Svoje rané roky strávil v meste, do ktorého sa sa neskôr vrátil ako učiteľ. Svoje formálne vzdelanie začal na Berlínskej umeleckej vysokolejdeni, kde študoval na Berlínskej umeleckej akadémii. Tieto rané lekcie položili základy jeho technického rozvoja, skôr než sa jeho tvorba posunula smerom k rozľahlejším krajinám, ktoré sa neskôr stali jeho hlavným podpisom.

Vo vekú dvadsiatich rokov Albert Hertel opustil Berlín a vydal sa do Ríma. V tomto talianskom meste zostal takmer štyri roky, čo bolo obdobie zasvedeného štúdia majstrov a pozorovania svetla Stredozemného mora. Počas tohto rímskeho obdobia sa učil u Heinricha Drebera, pričom svoju pozornosť sústredil na jemné odtiene krajinárskej maľby. Tento čas štúdia mu umožnil vyjsť mimo učebnísť a priamo sa spojiť s nádherou prírodného sveta.

Umenlecká dráha v Berlíne a worthu

Po návrate do Berlína v roku 1867 sa Hertel vydal na cestu za ďalším umeleckým vzdelaním. Presťahoval sa na akadémiu v worthu, kde študoval pod vedením umelca menom Oswald Achenbach. Toto obdobie štúdia zásadným spôsobom formovalo jeho orientáciu na pejzaž, ktorá sa stala jeho životnou láskou. Nakoniec sa vrátil do svojho rodného mesta, kde jeho profesionálne postavenie vtedajších akademických kruhov neustále rastlo.

Do roku 1875 si získal významnú pozíciu prednášateľa na Berlínskej umeleckej akadémii. Jeho úloha bola veľmi špecifická; bol poverený vedením štúdia pre maľbu krajiny. Dva roky pôsobil v tejto pedagogickej funkcii, pričom usmerňoval iných študentov v štúdiu prírodných scenérií. Po tomto období sa rozhodol pre nový smer a premenil sa na voľného umelca, pričom sa vzdal štruktúrovaného prostredia akadémie, aby mohol s väčšou slobodou skúmať vlastné, osobná témy.

Technika a umelecký štýl

Hertelov prístup k krajine bol hlboko zakorený v priamom pozorovaní prírody. Väčšinu svojho času trávil prácou en plein air, kde si na ihrhu pripravoval stojan, aby zachytil okamžitý svetel a atmosféru prírodného sveta. Táto prax mu umožnila preložiť špecifické detaily scény na plátno s precíznosťou rysovača. Jeho tvorba sa často sústredila na jemné zmeny v teréne a spôsob, akým sa svetlo rozlieva po panoráme, či už pohľad smeroval na jazero alebo na vzdialenú horu.

Zatiaľ čo exteriér mu poskytoval hlavnú tému tvorby, jeho ateliérová práca odhaľovala iný druh sústredenosti. Pohyboval sa medzi širokým rozmerom krajiny a kontrolovaným prostredím, ktoré vyžadovali zátiše a žánrové scény. V týchto menších kompozíciách je v dôslednom usporiadaní predmetov jasne vidieť ruku rysovača. Svoje umelecké zručnosti však využil aj v ilustrácii, kde prenášal naratívne myšlienky do vizuálnej podoby prostredníctvom kresby a maľby.

Jeho technické spektrum presahovalo rámec, ktorý predstavuje olej na plátne, a zahŕňalo aj vodovajbu a temperu. Táto všestrannosť mu umožnila prispôsobiť svoju metódu rozsahu úlohy, od intímnych skíc až po väčšie, štruktúroujšie kompozície. Jeho schopnosť pracovať s rôznymi médiá odzrkadľuje disciplinované štúdium toho, ako sa jednotlivé pigmenty líšia pri interakcii s rôznymi povrchmi.

• Pri Nice
• Pohľad na Luganské jazero
• Pohľad na pohorie Esterel, 1879
• Pláž, 1894
• Hofgarten v Berline, 1897
• Kytica peonií

Hlavné zamówenia a náboženské diela

V roku 1902 predložil Albert Hertel návrhy pre trinásť obrazov, ktoré mali zdobiť Cisárske schodisko v Berlínskej katedrále. Tieto monumentálne diela boli vytvorené pomocou techniky tempera, médium, ktoré si pri práci na takto rozlohých plochách vyžadovalo nesmiernu precíznosť a starostlivé nanášanie farieb. Toto významné zamówenie zahŕňalo deväť štvorokutých nástenných malieb zachytávajúcich život Ježiša, doplnených o štyri oválne stropné panely, ktoré sa venovali biblickým podobieństnam. Tieto umelecké vizie získali samotné schválenie od cisára Wilhelma II.

Práca na týchto nástenných malbách a stropných paneloch pokračovala až do momentu, keď boli dokončené krátko pred otvorením katedrály v roku 1905. Prostredníctvom týchto veľkolepých náboženských scén sa umelec posunul od menších krajiniek a záložných štUDIÍ z svojich raných rokov k interakcii s monumentálnou architektúrou mesta. Maľby vytvorené technikou tempera sa stali neoddeliteľnou súčasťou interiérového dekoratívneho celku katedrály po jej dokončení.