Umenec
Narodený v Pécs, Chorvátsko
Raný život a vzdelanie Victora Vasarelyho
Narodený ako Károly Vaszary 9. apríla 1906 v maďarskom meste Pécs, muž, ktorý sa neskôr stal známy ako Victor Vasarely, začal svoju cestu v úplne inom odbore. V roku 1925 sa presunul do učebnís Budapešti na univerzitné fakultety Eötvösa Loránda, kde študoval medicínu. Dva roky sa jeho čas venoval logike ľudského tela a vede, no nakoniec sa nad všetkým uvožovala sila vizuálnej expresie, ktorá prevzala nadmoch. Už v roku 1927 opustil medicínske štúdiá, aby sa vydal cestou tradičnej akademickej maľby na akadémii Podolini-Volkmann.
Jeho vzdelávanie pokračovalo v díle Sándora Bortnyika. Táto dielňa bola miestom, kde sa zakorenili princípy hnutia Bauhaus, so zameraním na pretváčanie funkčného dizajnu a geometrickej abstrakcie. Práve tu sa jeho záujmy presunuli smerom k štruktúre a systémom. Lekcie, ktoré získal v týchto štúdiách, mu poskytli pevný základ pre jeho neskoršie skúmania toho, ako tvary a farby interagujú s ľudským okom.
Vývoj unikátného vizuálneho jazyka
V období medzi rokmi 1929 a 1944 sa Vasarelyho tvorba sústredila primárne na grafickú prácu. Tieto roky zasvetil experimentovaniu s tým, ako sa svetlo a tieň prepletajú s jednoduchými formami. Jeho rané grafické obdobie nám dnes ponúka fascinujúce diela, ako sú Chess Board (1935) či Girl-power (1934). V roku 1937 pracoval aj na štóve Zebras, ktoré odzrkadľujú jeho narastajúci záujem o to, ako vnímač vníma plochý povrch. Postupne sa tak odklonil od klasického malířstva smerom k precíznejšiemu, štruktúrovanému a grafickému prístupu.
Od roku 1944 sa však jeho umelecký smer začal transformovať. Prechádzal rôznymi štýlmi, od kubistických a futuristických až po expresionistické, symbolistické či surrealistické prístupy. Tieto experimenty však boli len etapou v jeho hľadaní – hľadal totiž presnejší spôsob, ako organizovať priestor. Tento hľad nový logiky ho nakoniec priviedol k vydaniu jeho slávneho Žltého manifestu. Jeho tvorba sa prestala zaoberať individuálnou expresiou a namiesto toho sa začala sústrediť na samotnú mechaniku zraku. Práve tento systematický metód ho neskôr upevnil v pozícii lídra hnutia Op art.
Technika a majstrovstvo optickej ilúzie
Vasarelyho prístup sa opiera o systematické využitie geometrie, ktoré má za cieľ vyvolať u diváka okamžitú fyzickú reakciu. Na vytváranie tvaru nespolíhal na tradičné zdroje svetla ani na klasické chiaroscuro. Namiesto toho využil sofistikovanú hru vysokokontrastných pigmentov na simuláciu hĺbky a pohybu. Manipuláciou s hustotou farieb dokázal oklamať oko tak, že na rovnine vníma pomerov rastúcu hĺbku alebo vystupujúce tvary. Táto metóda transformuje statický povrch na priestor, ktorý sa zdá byť v neustálom pohybe, akoby nabuchával alebo sa vzdialia.
Jeho metóda, ktorú označoval ako vizuálnu kinetiku alebo plastique cinétique, je založená na precíznom usporiadaní tvarov. Na budovanie týchto ilúzií využíval textúrne efekty, perspektívu, tieň a svetlo. Jeho diela často pôsobia na spôsob, akým oko interpretuje rytmický, vnútorný žiarivý efekt, namiesto toho, aby sa spoliehali na externé osvetlenie. Prostredníctvom mriežok a matematických princípov vytváral dojmy vizuálnych vibrácií a vírivých efektov. Výsledkom je pocit pohybu, ktorý existuje výhradne v rámci vnímania samotného diváka.
Precíznosť jeho techniky je zjavná v tom, ako pracuje s farbou a čiarou na vytvorenie architektonickej hĺbky. V díelach ako Torony-Nagy vytvára pretínanie ostrých bielych línií s tmavomodrou a smaragdovo zelenou rytmickú optickú vibráciu. Tieto prvky spolupracujú a vytvárajajú pocit pulzujúceho svetla. Tieto nástroje využil na to, aby prekročil hranice jednoduchej reprezentácie a namiesto toho sa sústredil na samotnú mechaniku toho, ako vníma svet.
Kľúčové diela a úspechy
Rok 1937 a vznik diela Zebra predstavovali zásadný zlom smerujúci k tomu, čo mnohí považujú za najskoršie príklady hnutia Op Art. Toto díelo sa odklonilo od tradičnej reprezentácie a namiesto toho sa sústredilo na to, ako oko interpretuje jednoduché tvary. V 60. rokoch dosiahli jeho experimenty s rytmom a svetlom svoj vrchol v roku 1969 v rámci diela Torony-Nagy. Tento kus využíva štyri stylizované veže a vysokokontrastnú paletu modrej, zelenej a oranžovej farby na vytvorenie pocitu vnútorného žiarenia. Kompozícia sa opiera na pretínajúcich sa bielych čiarach a hustote farieb, ktoré spôsobujú, že plochý povrch zdá sa pulzovať a ustupovať do hĺbky.
Jeho záujem o pohyb sa rozšíril aj do trojrozmerného priestoru a do predmetov každodenného užívania. Navrhol Georges Pompidou, veľký kinemický objekt, ktorý integroval jeho vizuálne teórie do fyzickej, pohybujúcej sa formy. Tento záujem o praktické využitie jeho geometrie viedol aj k spolupráci so štúdiou Rosenthal Studio Linie. Toto partnerstvo vyústilo v sériu stolovania Suomi, čo bola 500-kusová edícia, ktorá priniesla jeho geometrické vzory priamo do domáceho prostredia.
Zebra (1937)
Torony-Nagy (1969)
Séria stolovania Suomi
Vznik Nadácie Vasarely
V roku 1966 sa Victor Vasarely vydal na fascinujúcu cestu za realizáciou svojho veľkého projektu – založením Nadácie Vasarely. Tento ambiciózny zámer bol hlboko zakorený v jeho osobitných predstavách o koncepte „sztuki pre všetkých“ a v jeho vizionárskej predstave o „meste zajtrajška“. Umelec túžil vytvoriť priestor, ktorý by prekročil hranice konvenčného galérijného zážitku a stal sa živým odrazom týchto ideálov. Fyzická výstavba tejto unikátnej budovy sa dala do pohybu v roku 1973.
Oficiálne inaugurácia nadácie sa uskutočnila 14. februára 1976 v prostísm Aix-en-Provence vo Francúzsku. Tento unikátny areál bol navrhnutý tak, aby slúžil ako domov pre jeho diela a zároveň aby šíril jeho teórie o interakcii medzi umením a urbanistickým dizajnom. Samotná architektúra tohto priestoru bola neoddeliteľnou súčasťou jeho vízie; geometrická štruktúra budovy bola navrhnutá tak, aby podporovala spôsob, akým má verejnosť vnímať a prežívať jeho dynamické geometrické tvary.
Trvalý odkaz a celosvetové uznanie
Dosah jeho vizuálneho jazyka sa niesl oveľa ďalšie než len za steny galérií. Jeho vzory a geometrické štruktúry sa prepli do textúry každodenného života a ovplyvnili línie v móde, uskladanie interiérového dizajnu aj logiku grafického dizajnu. Dokonca aj raný rozvoj počítačovej grafiky nesie odtlačku jeho systematického prístupu k forme a vnímaniu. Jeho myšlienky neboli obmedzené len na plátno; prešli do funkčného sveta predmetov a do digitálnych štruktúr, ktoré nasledovali.
V roku 1982 jeho dielo cestovalo až do vesmíru, keď boli serigrafie súčasťou francúzsko-sovietskej vesmírnej stanice Salyut 7. Tento moment podčiarkol spojenie medzi jeho matematickou precíznosťou a širším ľudským snahou o objavovanie. Zostal ústrednou postavou modernej umeleckej histórie až do svojej smrti v Paríži, vo Francúzsku, 15. marca 1997.
Kde dnes obdiviť jeho diela
Sledovanie fyzickej prítomnosti jeho tvorby nás musí viesť cez viaceré lokality vo Francúzsku a Maďarsku. Vo francúzskom Aix-en-Provence sa nachádza Nadácia Vasarely, ktorá uchováva významnú časť jeho umeleckého dorastku. Tento múzealny priestor založil samotný umelec, aby rozšíril svoje vrespísne myšlienky o koncepte „umeleckého prostretia pre všetkých“. Architektúra tohto miesta je fascinujúca; priestor je organizovaný do siedmiu šesťuholníkových celkov, z ktorých každý meria 14 metrov na šírku a 11 metrov na výšku, a bol navrhnutý tak, aby v nich mohli rezonovať 42 monumentálnych diel rozmerov 6 na 8 metrov.
Jeho odtlačok v Maďarsku je však rovnako hmatateľný vďaka špecializovaným galériám. Múzeum Vasarely sítla v rodnom meste umelca, Pécsi, a ďalšie múzeum nájdeme v paláci Zichy v Óbudě v Budapešti. Tieto miesta ponúkajú návštevníkom možnosť priameho kontaktu s geometrickými formami a optickými efektmi, ktoré definovali jeho umelecký jazyk. Vo Francúzsku je ďalšou významnou lokalitou Múzeum Vasarely v paláci Saint-Firmin v Gordes.
Okrem týchto špecifických múzeí sa jeho vplyv prejavuje v rôznych inštitucionálnych kolekciách po celom svete. Niektoré z jeho unikátnych diel uchráva Múzeum krásnych umení v Bilbao, zatiaľ čo iné sú súčasťou zbierok Medziamerickej rozvojovej banky vo Washingtonu, D.C., či Múzea moderného umenia Bechtler v Charlotte. Táto rozprestretá prítomnosť zabezpečuje, že jeho vizuálne experimenty zostávajú prístupné širokému spektrú divákov naprieč kontinentmi.
Torony-Nagy
Pal-Ket
Kaglo II
Vega 1
