Sprievodca študentskou tvorbou
Autorské právo Toto dielo sa nachádza vo verejnej domäne. Simon Bening zomrel(a) v roku 1561; autorské právo trvá 70 rokov po smrti umelca, takže v roku 1631 zaniklo.
V kontexte
Self-portrait — Simon Bening
Pôvodné rozmery sú 9 × 6 cm (výška × šírka), zobrazené tu vedľa dospelého človeka priemerného vzrastu.
Shaded: životný príbeh Simon Bening (1483–1561) ▲ toto dielo, 1558
Vyberte si jedno z vyššie uvedených diel: uveďte dve veci, ktoré má spoločné s týmto, a jednu vec, v ktorej sa líšia.
Ďalšie diela, ktoré sa k tomuto hodia: artsdot.com/sk/art/similar/simon-bening-self-portrait-D32J3N-en/
Zmerané z obrazu
Hlavná farba
Espresso #5f4b34
Uložená paleta
O tomto umedení
Self-portrait — Simon Bening
Written in gold on a red background is an inscription that identifies this miniature as a self-portrait of the famous Bruges illuminator, Simon Bening: "Simon Bennik, the son of Alexander, painted this himself at the age of 75 in 1558."Simon Bening became one of the most famous illuminators of the sixteenth century. He spent his early years in Ghent or Antwerp, probably working under the tutelage of his father, the illuminator Alexander Bening. Simon moved to Bruges permanently in 1517, where over time he headed a large and flourishing workshop. Although Bening was much admired in his day and widely imitated, his artistic personality has yet to be thoroughly studied.This miniature painting has attracted considerable interest in art history as an early self-portrait of an artist. Bening portrays himself, spectacles in hand, seated before a wooden easel. The easel holds a drawing of the Virgin and Child; along its left edge, small ledges hold various painting materials. In representing this imagery Bening allies himself with Saint Luke, the patron saint of painting, who is traditionally shown painting an image of the Virgin - a subject that itself became a conceit for the self-portrait of the artist in the 15th and 16th centuries. Bening portrays himself not in the garb of an artisan, but as a member of the intelligentsia. By inscribing his work with a signature (as the son of Alexander) and a date, he acknowledges his talents and heritage in the distinguished lineage of Bening illuminators in Bruges. The illumination was probably made as an independent work, rather than as part of a book, at a time when autonomous miniatures increasingly came into production. A second version of this miniature is in the Victoria and Albert Museum, London.
Umenec a múzeum
Narodený v Ghent, Belgysko
Rafael Sanzio, narodený ako Raffaello Santi 6. apríla 1483 v talianskom Urbine, bol maliarom a architektom, ktorého meno sa stalo synonymom pre gráciu a harmóniu vrcholnej renesancie. Hoci jeho život trval len tridsaťsedem rokov – tragicky zomrel 6. apríla 1520 – Rafaelov dopad na západné umenie je neúmeriteľný. Nebol len nadaným remeselníkom; vlastnil vrodenú poetickú citlivosť, ktorou dokázal preložiť ideály humanizmu a neoplatonickej filozofie do dychberúcich, krásnych obrazov, ktoré fascinujú divákov aj stáročia potom. Jeho odkaz spočíva primárne v jeho „Madonnách“, tých pokojných a svetelných zobrazeniach Márie a detského Ježiša, ale aj v monumentálnych freskách vo Vatikánskom paláci a v hlbokom vplyve na generácie nasledujúcich umelcov.
Urbino, Rafaelovo rodné mesto, bolo počas vlády vojvody Federica da Montefeltro živým centrom kultúry. Vojvoda podporoval prostredie, v ktorom umenie rozkvétalo a priťahovalo učencov, poetov aj umelcov z celých Taliach. Rafaelov otec, Giovanni Santi, bol dvorským maliarom a práve prostredníctvom neho mladý Raffaello prvýkrát spoznal svet umenia. Giovanni vložil do svojho syna nielen technické zručnosti, ale aj hlbokú úctu k klasickej literatúre a filozofii – kľúčovým prvkom vtedajšieho rozmachajúceho sa humanistického hnutia. Zásadné bolo, že Giovanni predstavil Rafaelovi umelecké kruhy okolo vojvody, čím ho vystavil myšlienkam Leonarda da Vinciho a ďalších významných osobností.
Po smrti otca v roku 1494 prevzal Rafael zodpovednosť za vedenie jeho ateliéru, čo bola náročná úloha, ktorá si precvičila jeho organizačné schopnosti a ďalej rozvinula jeho umelecký talent. Rýchlo si získal uznanie ako nadaný maliar a začal prijímať zakázky pre kostoly aj súkromných patronov v celom regióne. Jeho rané diela, ako napríklad Dané (circa 1503–150ujú), už vtedy vykazovali pozoruhodnú ovládnosť perspektívy a kompozície, čo predznamenávalo štylistické inovácie, ktoré by neskôr definovali jeho zrelý štýl. V období od roku 1504 do 1507 pôsobil v Peruge pod vedením Pietra Vannuccia, známého skôr ako Perugino, pričom osvojoval si majstrovské techniky a zároveň vyvíjal svoj vlastný, odlišný prístup.
V roku 1509 Rafael prijal od pápeža Julius II zadanie zdobiť Stanza della Segnatura (Komnátou Signatúry) vo Vatikánskom paláci. Tento monumentálny projekt Rafaelovi poskytol bezprecedentnú príležitosť ukázať svoj umelecký génius v grandióznom meradle. Počas nasledujúcich niekoľkých rokov vytvoril štyri obrovské fresky, ktoré skúmali témy filozofie, teológie a klasického učenia – čo odrážalo pápeşkého záujem o humanistické štúdiá. Škola Atén (1509–1511), možno jeho najznámejšie dielo, zobrazuje zhromaždenie starovekých filozofov a vedcov, vrátane Platóna a Aristotelesa, zapojených do vášnivých debat. Táto freska nie je len historickou ilustráciou; je to mocná alegória ľudského rozumu a intelektuálneho hľadania, zosobňujúca renesančný ideál harmonickej syntézy medzi klasickým učením a kresťanskou vierou. Dokončil tiež aj Triumf Gemini (1509–1510) a Disputáciu Konstantina (1510–1511), čím ešte viac upevnil svoju reputáciu majstra kompozície, farby a psychologického vhľadu.
Rafaelova predčasná smrť v Ríme 6. apríla 1520 vo veku tridsaťsedem rokov prerušila jeho brilantnú kariéru. Napriek krátkemu životu za sebou zanechal mimoriadne bohatú tvorbu, ktorá hlboko ovplyvnila generácie umelcov. Jeho dôraz na jasnosť, harmóniu a idealizovanú krásu sa stal znakom štýlu vrcholnej renesancie a po stáročia formoval umelecké štandardy Európy. Jeho vplyv je viditeľný v dielach nespočetných maliarov, vrátane tých, ktorí po ňom nasledovali v období baroka. Rafaelov odkaz presahuje jeho jednotlivé obrazy; je pamätaný ako symbol umeleckej dokonalosti – „poeta krásy“ –, ktorého umenie naďalej inšpiruje a povznesuje divákov po celom svete. Jeho tvorba zostáva svedectvom o sile ľudskej kreativity a neodmysliteľnej príťažlivosti klasických ideálov.
artsdot.com/sk/art/download/simon-bening-self-portrait-D32J3N-en/
Pozrite si bližšie
Self-portrait — Simon Bening
Odpovedajte vlastnými slovami. Neexistujú tu žiadne nesprávne odpovede – len také, ktoré dokážete vysvetliť.
Napíšte krátky odstavec o tomto umelackom diele. Využite fakty z predchádzajúcich častí tohto sprievodcu a svoje vyššie uvedené odpovede.