Double Self Portrait (recto)

Umenec

David Bomberg

Narodený v Birmingham, United Kingdom

Raný život a umelecké vzdelanie

Narodený: Birmingham, Spojené kráľovstvo (5. decembra 1890)

Zomrel: Londýn, Spojené kráľovstvo (19. augusta 1957)

Patril medzi „Whitechapel Boys“ – skupinu umelcov z East Endu, ktorí sa objavili na začiatku 20. storočia.

Ako syn polsko-židovských imigrantov, Abrahama a Rebeky Bombergovej, začal svoju cestu študovaním na City and Guilds Technical Art School, predtým než si v Birminghamu odpracoval remeslo litografa.

Svoju umeleckú dráhu formoval pod vedením Waltera Sickerta na Westminster School of Art (1908–1910), pričom bol hlboko ovplyvnený Sickertovým zameraním na tvary a mestský život. Kľúčovým momentom bola jeho konfrontácia s dielom Paula Cézanneho prostredníctvom výstavy Rogera Fryho „Manet a postimpresionisti“ v roku 1910. Neskôr navštívil Slade School of Art (1911), kde získal prestížnu cenu Tonks Prize za svoj portrét spolužiaka Isaaca Rosenberga.

Avantgardné roky: Kubizmus, futurizmus a kontroverzie

Na škole Slade bol Bomberg súčasťou výnimočnej generácie, ktorej tvorili aj Mark Gertler, Stanley Spencer, C.R.W. Nevinson a Dora Carrington.

Jeho tvorbu formovali londýnske výstavy talianskych futuristov z roku 1912 a Fryho druhá postimpresionistická výstava (zahŕňajúca Picassa, Matisseho, fauvistov či Wyndhama Lewisa).

Vytvoril si vlastný, nezamiteľný štýl spájajúci kubizmus a futurizmus – prejavujúci sa geometrickými kompozíciami, obmedzenou farebnou paletou, uhlovatými postavami a mrežovinovými štruktúrami.

Jeho radikálny prístup bol v roku 1913 dôvodom jeho vylúčenia zo Slade School of Art, keďže jeho metódy boli považované za príliš odvážne pre konvenciálne prostredie tejto inštitúcie.

Krátko bol spojený s Omega Workshops skupiny Bloomsbury a vystavoval v rámci Camden Town Group. Hoci prejavoval zblíženosť k vorticistickému hnutiu Wyndhama Lewisa, zachoval si svoju nezávislosť a odmietol plnú angažovanosť do tohto smeru.

Od vojny k krajine: Zmena umeleckého smeru

Z experiences ako prostého vojniaka počas prvej svetovej vojny zásadne ovplyvnili jeho umeleckú víziu, čo viedlo k postupnému odklonu od abstrakcie.

20. roky priniesli Bombergovi prijatie figuratívnejšieho štýlu, pričom sa sústredil na portréty a krajiny čerpané priamo z prírody. Rozvinul si čoraz expresívnejšiu techniku, vyznačujúcu sa textúrovaným impastom a silnou emocionálnou intenzitou.

Rozsáhle cestovanie Bliským východom (najmä Palestínou) a Európou zásadne ovplyvnilo jeho neskoršie dielo. Jeho zachytenia Jeruzalema patria k jeho najvýznamnejším prínosom.

Neskoré roky a odkaz

V období od roku 1945 do 1953 vyučoval na Borough Polytechnic (dnes London South Bank University), kde ovplyvnil celú generáciu umelcov, vrátane Franka Auerbacha, Leona Kossoffho, Philipa Holmesa, Cliffa Holdena, Edny Mannovej, Dorothy Meadovej, Gustava Metzgera, Dennisa Creffielda, Cecila Baileyho a Milesa Richmonda.

Bol manželom krajinárskej maľarky Lilian Holtovej.

Napriek období relatívnej neznámosti počas svojho života získalo Bombergovo dielo v posledných desaťročia čoraz väčšie uznanie ako významný prínos britského moderného umenia.

Na jeho počesť nesie budova David Bomberg House na London South Bank University jeho meno.

Jeho odkaz spočíva v jedinečnej syntéze eurských avantgardných hnutí a neskoršom vytvorení silného, expresívneho krajinárskeho štýlu, ktorý dokázal zachytiť samotnú podstatu miesta a ľudskej skúsenosti.

Múzeum

The Hepworth Wakefield

Vystavené v Wakefield, United Kingdom

The Hepworth Wakefield: Svätyšte sochárstva a svetla

Nachovaná na južnom brehu rieky Calder v meste Wakefield v západnom Yorkshire, galéria The Hepworth Wakefield je niečím oveľa viac než len výstavným priestorom; je to architektonické vyhlásenie a živý dôkaz odkazu Barbary Hepworth – oslava britského modernizmu, ktorá neustále inšpiruje návštevníkov. Budova, otvorená v roku 2011 spoločnosťou David Chipperfield Architects, dokonale stelesňuje ducha svojej menovateľky: jednoduchosť, eleganciu a hlboké spojenie s okolité krajinou.

Architektonický zázrak:

Dizajn autorstva Davida Chipperfielda prináša desať trapezooidálnych blokov galérie potiahnutých pigmentovaným betónom – to je revolučné materiálové rozhodnutЕНИЕ, ktoré odráža priemyselný odkaz Wakefieldu a zároveň prijíma úchvatnú modernú estetiku.

Odkaz Hepworthovej:

Kolekcia v sebe uchováva viac ako 400 soch a kresieb Barbary Hepworth, ktoré demonštrujú jej pioniersky prístup k forme, priestoru a materiálu – od raných figuratívnych diel až po čoraz abstraktnejšie skúmania ľudskej postavy.

Rozmanité umelecké hlasy:

Okrem prínosu samotnej Hepworthovej galéria The Hepworth Wakefield podporuje bohatú mozaiku britských moderných a súčasných umelcov, vrátane Henryho Moore, Helen Chadwick a Davida Hockneya, čím vytvára dialóg medzi veľkými majstrami a novými talentmi.

História zakorenená v tradícii

Počiatky tejto galérie siahajú do Wakefield Art Gallery, založenej v roku om 1923 ako miestna kultúrna inštitúcia – priestor určený na pestovanie umeleckého citu v rámci komunity. Avšak práve ambiciózna vízia vytvoriť špeciálne postavené miesto, ktoré by bolo dôstojné čestit aby vplyvu Hepworthovej a posúvalo britské sochárstvo vpred, pohnala jej transformáciu na dnešnú The Hepworth Wakefield.

Rané roky:

Wakefield Art Gallery sa pôvodne zameriavala na prezentáciu diel európskych majstrov spolu s regionálnymi umelcami.

Iniciatíva ocenenia:

Založená v roku 2015, cena Hepworth Prize for Sculpture poskytuje kľúčovú platformu na podporu začínajúcich sochárskych talentov a posilnenie britskej umeleckej inovácie.

Uznanie a ocenenia:

Architektonický brilantizmus galérie bol uznaný ocenením Museum of the Year v Spojenom kráľovstve v roku 2017 – čo je svedectvom o jej záväzku k excelencii a angažovanosti voči návštevníkom.

Preskúmavanie súčasného umenia prostredníctvom sochárstva

The Hepworth Wakefield sa odlišuje svojou neochvejnou oddanosťou prezentácii súčasného umenia, a to najmä sochárstva. Kuratóri sa usilujú o predstavovanie výstav, ktoré spochybňujú vnímanie a zapalujú intelektuálnu zvedavosť – čím podporujú hlbšie pochopenie umeleckej expresie a jej úlohy pri formovaní našej kultúrnej krajiny.

Nedávne výstavy:

Medzi najvýznamnejšie patrí retrospektívy venované umelcom ako Helen Chadwick, ktoré ponúkajú čerstvé pohľady na prelomové diela a skúma rôzne umelecké médiá.

Zapojenie komunity:

Workshopy, vzdelávacie programy a podujatia rozširojujú dosah The Hepworth Wakefield aj mimo jej galérií – spájajú s miestnym publikom a podporujú umeleckú gramotnosť.

Jedinečná destinácia:

Spojením architektonického veľkolepstva s živým umeleckým programom poskytuje The Hepworth Wakefield pohlcujúci zážitok pre milovníkov umenia, ktorí hľadajú inšpiráciu a chcú si uctiť britské kultúrne dedičstvo.

Za stenami: Oslava vplyvu sochárstva

Etos The Hepworth Wakefield presahuje rámec bežného vystavovania; stelesňuje vieru v schopnosť sochárstva komunikovať emócie, vyprovokovať myšlienky a obohatiť naše pochopenie sveta okolo nás. Jeho záväzok podporovať začínajúcich umelcov zabezpečuje, že britské sochárstvo bude naďalej evoluovať – inšpirujúc budúce generácie tvorcov a obohacujúc kultúrny diskurz.

Zosobnenie Tim Sayer:

Vďaka štedremu daru od Tima Sayera galéria nadobudla dielo Hepworthovej

Sculpture with Colour (Oval Form) Pale Blue and Red (1943)

– monumentálne umelecké dielo, ktoré bolo predtým predané v aukcii, čím sa posilnila jej kolekcia uznávaných britských umelcov.

Prebievajúci výskum a spolupráca:

Partnerstvá s inštitúciami ako Art Fund podčiarkujú snahu The Hepworth Wakefield o posúvanie umeleckého vedeckého výskumu a budovanie dialógu medzi umením a spoločnosťou.