Spring Ručne maľované olejom, priamo pre vaše steny

Mníchske roky a pražské vzdelanie

Kassa, rok 1864. Na svet prišla}$$chavka, ktorý sa neskôr stane svedkom neustáleho prekračovania hraníc. Do roku 1883 sa rodina Csordákov usádila v Mníchove, čím sa mladý Ľudovít Čordák ocitol v samom srdci sa meniacej európskej krajiny. Svoju formálnu štúdiu začal približne v roku 1880, keď si hľadával vlastnú cestu v prísnej atmosfére tej doby. Jeho cesta ho však zaviedla až do Prahy, kde v období medzi rokmi 1889 a 1895 vstúpil do Radovice akadémie výtvarných umení. Práve tu naňho začal pôsobivým dojatom český krajinár Julius Mařák. Pod jeho vedením Ľudovít Čordák vypracoval svoj hľadivý pohľad na krásy prírody.

Prechod zo študenta na uznávaného umelca nastal prostredníctvom jeho vzťahu k Spolku Mánes. V týchto umeleckých kruhoch sa pohyboval a pohlédal do meniace sa estetiky konca 19. storočia. Jeho tvorba začala odzvedávať svetlo a atmosféru impresionizmu, hoci si zároveň zachoval hlboký záujem o topografiu svojich rodných krajov.

Krajina svetla a pastelových tónov

Ťažké ťahy pędzla Ľudovíta Čordáka nachádzajú svoju najintímnejšiu vyjadrenie v práci s suchými materiálmi a pastelmi. Špecializuje sa na krajinárstvo a zachytáva tiché zmeny ročných období na území Slovenska a Uhorska. Jeho kompozície sa často sústredia na konkrétne topografické prvky: drsnosť tatranských štítov, nehybnosť moňov alebo hmlatú prítomnosť hlbokých lesov.

Technika sa mení od jemnej textúry pastelov až po váhu olejnej farby na plátne či doske. V jeho díle sa často stretávajú tieto motívy:

• Tatra motívy: zachytávanie horských jezer a zimných scén pod vysokými štítmi.
• Rieky a voda: vykresľovanie moňov, vodopádov a plytkých riek.
• Lesná architektúra: vykresľovanie borovíc, smrekových lesov a temnej hĺbky divočiny.
• Selský život: portrétovanie vidiecka s pastúcimi krávami a motívmi dedinského života.

Posledné roky v Košiciach

Po roku 1908 sa životný pohyb umelca ustálil. Trvalo mu osídliť Košice, čo bolo obdobie charakterizované neustálou oddanosťou krajinám východného Slovenska. Jeho neskoršie diela, ako napríklad tie z roku 1927, ukazujú vytrvalý vzťah k zemi, aj keď sa politické hranice okolo neho prechádzali hlbokými zmenami. Zostáva postavou pevne spojenou s miestnou geografiou, pričom za sebou zanechal bohatý dorast tvorby, ktorý dnes uchovávajú kolekcie ako Slovenská národná galéria či Východoslovenská galéria.

Ľudovít Čordák odchádza do večnosti v Košiciach 28. júna 1937. Odmietnutým odkazom, ktorý po sebe zanechal, je záznam špecifickej, lokálnej pozorovateľnosti – je to kronika hradu Slanec, ciest Bankova a svetla rozliehajúceho sa nad Tatrami, zachovaná prostredníctvom pohľadu ovplyvneného postimpresionizmom.